Anopluroj (pedikoj) kaj ekzantema tifo

Vši a skvrnitý tyfus

[sk] Anoplura (vši, podrad Anoplura) sú hmyz z radu Phthiraptera. Sú prispôsobené na život na telách svojich hostiteľov a satie ich krvi. Z troch druhov parazitujúcich na ľuďoch je najnebezpečnejšia voš Pediculus humanus, ktorá sa skrýva v záhyboch odevu a odtiaľ útočí na človeka. Ľahko sa šíri na miestach, kde je veľa ľudí a zlé hygienické podmienky (kasárne, zákopy, bunkre, väznice a pod.). Rickettsia Rickettsia prowazeki sa vyvíja v črevách vší. Pri cicaní krvi infikovaná voš infikuje človeka rickettsiou, ktorá môže spôsobiť exantematózny týfus (toto nie je črevný týfus). Najčastejšie po 1-2 týždňoch začne pacient trpieť horúčkou a zimnicou. Vedomie pacienta je zakalené, ale niekedy má halucinácie. Hlavným príznakom je exantém na tele, ale ani na tvári, ani na dlaniach. Ak sa choroba nelieči efektívne, pacient môže zomrieť. Prenos rickettsie cez P. humanus demonštroval Charles Jules Henri Nicolle a podrobne ho študovali medzi vojnovými zajatcami Stanislav Provázek a Henrique da Rocha Lima, ktorí sa obaja nakazili a zomreli. Z tohto dôvodu sa pôvodca týfusu nazýval Rickettsia prowazeki da Rocha Lima, 1916. Počas druhej svetovej vojny objavil Rudolf Weigl prvú účinnú vakcínu proti týfusu. Takto zachránil životy tisícom ľudí, ktorí boli včas zaočkovaní alebo pracovali v jeho ústave pri výrobe vakcíny a vyhli sa tak transportu do koncentračných táborov. V súčasnosti sa týfus dá liečiť antibiotikami (tetracyklín, chloramfenikol). Ďalšie dva druhy vší, ktoré parazitujú na ľuďoch (Pediculus capitis a Phthirus pubis), neprenášajú pôvodcu exantémového týfusu. Jső szászány životu na tjelech žežístů a sání jičich krve. Tri druhy, ktoré odrezávajú viečka, sú najnebezpečnejší ves šatní (Pediculus humanus), ktorý žije tajne v zadnej časti šatů a útočí na viečko z juhu. Ľahko sa šíri na miestach, kde má veľa ľudí zlé hygienické podmienky (v kasárňach, zákopoch, bunkrech, végznicích a pod.). Ve žinųlě vší sa koná rickettsie Rickettsia prowazeki. Při sání krve nakažená veš nakazí článkem rickettsiemi, jež mohuen vyvolat skvrnitý týfus (to ňeni břišní týfus). Najčastejšie za 1-2 týždne nemocný červík začena trpět horečkou a zimnicí. Pacientovo vodí je zastreno, ale vačiní má halucinácie. Hlavným príznakom je vyrážka na tjele, ale nikdy na fajjiji ani na dlaních. Neni-li nemoc počne liečená, pacient mohé zemřít. Přenos rickettsií vší šatní (Pediculus humanus) dokázal Charles Jules Henri Nicolle a medzi warlennými zajatcami podrobne študovali Stanislav Provázek a Henrique da Rocha Lima, ktorí boli obaja infikovaní a zomreli. Proto byl povrodce skvarnitého tyfu nazván Rickettsia prowazeki da Rocha Lima, 1916. Za drú svetnú válku Rudolf Weigl vynalezl prvú počovnú očkovaciu látku proti skvrnitému tyfu. Zachronil tak život tíčíkom říkutů bol vádak očkovací nebo vyráběli v jeho ústavu vakcíny a vyžnuli sa tak dispésení do koncentračných táborov. V dôsledok dobre lze skvrnitý tyfus liečiť antibiotikami (tetracyklínom, chloramfenikolem). Iné dva druhy vší, kéré cizopasí na lidech (veš dětská – Pediculus capitis a veš muňka – Phthirus pubis) pródúlce skvrnitého tyfu neprenášení.

Lektor/přednášecí: Oldřich Arnošt Fischer

Jazyk: Esperanto