Podujatie bolo ukončené!
Biskupické luhy na Víkende otvorených parkov a záhrad 2025 - Prechádzky Vlčím hrdlom
Podujatie organizuje: Náš Prievoz - dedina uprostred Bratislavy, M_P_ BA, Národný Trust n.o. - The National Trust of Slovakia, Ivor Švihran, Víkend otvorených parkov a záhrad, Biskupické luhy
Umiestnenie: V. hrdlo, záhrady, Bratislava - Ružinov
Lístky: Získať lístky
Prednášky a diskusie
O podujatí
Dunaj je odpradávna tvorcom pozoruhodnej prírodnej krajiny poniže Bratislavy, ktorá, s trochou zveličenia, pripomína tropický prales. Napriek veľkým zásahom človeka do jej štruktúry sa aj v hornej časti Žitného ostrova podarilo zachrániť aspoň zvyšky nádherného luhu.
V rámci podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad sme aj tento rok pripravili špeciálnu prechádzku po území historickej pálffyovskej obory Vlčie hrdlo, kde sa dozviete príbehy z dejín tohto tajomného kúta Bratislavy.
Vlčím hrdlom a Biskupickými luhmi vás prevedie Ivor Švihran, vlastivedný sprievodca a popularizátor tohto územia.
🕙 Program: Piatok 6. júna 2025 • Prehliadky Pálffyho župnej záhrady so sprievodcom v troch turnusoch:
➡️ 14:00-15:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
➡️ 16:00-17:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
➡️ 18:00-19:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
🚶 Náročnosť prehliadky je nízka, trasa je čiastočne bezbariérová. Cesty sú spevnené i nespevnené. V prípade zlého počasie si vyhradzujeme zmenu trasy prehliadky.
✒️ Registrácia na podujatie bude prebiehať pred začatím turnusu na mieste. Viac informácií: https://www.vopz.sk/park/7680-biskupicke-luhy
🌍 Prístup:
Stretávame sa vo Vlčom hrdle v blízkosti zastávky Vlčie hrdlo-záhrady (Pálffyho most, linka 77), presne tuná: V. hrdlo, záhrady
https://maps.app.goo.gl/wNaJEBDBfXsRP8Zu6.
💶 Vstupné:
Vstupné je dobrovoľné, potešia nás napríklad 4€. Bude možné zakúpiť aj suveníry, ktorými podporíte združenia Národný Trust n.o. a Občianske združenie Bratislavské rožky. Prispieť môžete aj na transparentný účet:
https://ib.fio.sk/ib/transparent?a=2001457730.
🌳 Zaujímavé rastlinné druhy:
Pagaštan konský, lipa, dub, agát, hrab, jaseň, topoľ a mnoho iných drevín z pôvodnej pálffyovskej a micherovskej výsadby.
🏡 Zaujímavosť záhrady: 200-ročné Pálffyho aleje, pozoruhodné vodné zdroje od architekta Karfíka, bunkre Škvorovej línie z I. svetej vojny a množstvo zaujímavých príbehov.
📖 História: V Biskupiciach a Vlčom hrdle v 17. storočí vznikli počas tereziánskeho obdobia dve honosné zvernice. Župná obora vo Vlčom hrdle pod patronátom Mikuláša V. Pállffyho (okolo roku 1740) a arcibiskupský Zakázaný les pod patronátom Jozefa Bátthyánya (okolo roku 1780). Pállfyovská záhrada ležala na ostrove Vlčie hrdlo a bola prístupná od Feriby (Prievozu) cez most pod Vlčohrdlovské rameno, ktoré sa odpájalo od ramena Ohryzok a jeho pozostatky sa dodnes nachádzajú v najsevernejšej časti lesa. Viete, že sa pravdepodobne zachoval aj zasypaný pálffyovský most cez toto rameno? Centrálna alej okolo hájovne prechádzala priamou alejou priamo do dvojkrídlového letohrádku, ktorého východné krídlo stojí dodnes a je zároveň najstaršou stavbou Ružinova. Vo vrchole rozkvetu bola obora popresekávaná mnohými alejami, pričom jedna zabezpečovala Pálffyovcom trvalý výhľad na ešte beloskvejúci sa tereziánsky Prešpurský zámok. Zvernica bola dokonca obohnaná múrom, hoci ju od okolia chránili Dunaj a jeho ramená. Jozefínska doba a kritika nesmierneho prepychu spôsobila úpadok zvernice, ktorá sa postupne zmenila opäť na les a z letohrádku sa stala horáreň s hospodárstvom, ktoré sa postupne rozširovalo. Po tragédií na začiatku 20. storočia, keď sa počas povodní vo Vlčom hrdle utopil biskupický bíreš, vzniklo tu pamätné miesto, neskôr kaplnka, ktorej ruina tu dodnes stojí. Po vzniku Československa a pozemkovej reforme predali Pállfyovci rozsiahle pozemky bývalého ostrova Farkastorok alebo Wolfsdrüssel, teda Vlčieho hrdla, českej podnikateľskej rodine Micherovcov. Micherovci z areálu spravili súkromnú rezidenciu, postavili tu vilu a upravili okolie bývalého letohrádku. Veľké časti chotára Vlčieho hrdla dodnes nesú ich meno ako napríklad Micherov majer, Micherov les, Micherova kaplnka, či Micherova zátoka, kedysi obľúbené a tiché prístavisko ukryté v lese. Po honosnej záhrade, ktorá slúžila Pálffyovcom a Bratislavskej (Prešpurskej župe) na reprezentačné účely dnes nezostalo takmer nič. Na mieste malých susedných ostrov Zajačie a Čajčie vzniklo po otvorení Zimného prístavu v roku 1897 nové koryto Malého Dunaja a vodohospodárske diela raz a navždy odrazili povodňové vlny od Žitného ostrova. V období druhej svetovej vojny a krátko po nej sa Vlčie hrdlo začalo meniť najradikálnejšie. Fabrika Dynamit-Nobel tu začala budovať rozsiahly a dômyselný systém vodných zdrojov, ktoré sa združujú v dvoch centrálnych studniach A a B spolu s odľahlou bytovkov pre zamestnancov studní, ktorá má dnes adresu Vlčie hrdlo 75. Pri Dunaji sa zároveň vybagrovala nová zátoka, ktorú dnes poznáme ako Marína, teda prístavisko jachiet. Po politickom rozhodnutí komunistickej moci v roku 1949 zastaviili výstavbu novej národnej rafinérie v Trenčíne-Záblatí a v roku 1950 presunuli stavbu do Vlčieho hrdla, ktorá sa z romantického žitnoostrovského lužného lesa začalo meniť na drsnú priemyslenú perifériu hlavného mesta. V polovici 70. rokov sa nad Marínou vybudovala nová zátoka spolu s modernou lodenicou a sídlom Povodia Dunaja. Spaľovňa a tepláreň v južnej časti Vlčieho hrdla zasa obludným parovodným potrubím trvalo narušila okolie niekdajšieho letohrádku a dnes sa popri ňom vinie diaľnica R7 do Dunajskej Stredy.
☎️ Kontakt:
Ivor Švihran, +421 915 501 323
V rámci podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad sme aj tento rok pripravili špeciálnu prechádzku po území historickej pálffyovskej obory Vlčie hrdlo, kde sa dozviete príbehy z dejín tohto tajomného kúta Bratislavy.
Vlčím hrdlom a Biskupickými luhmi vás prevedie Ivor Švihran, vlastivedný sprievodca a popularizátor tohto územia.
🕙 Program: Piatok 6. júna 2025 • Prehliadky Pálffyho župnej záhrady so sprievodcom v troch turnusoch:
➡️ 14:00-15:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
➡️ 16:00-17:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
➡️ 18:00-19:30 • Prechádzky Vlčím hrdlom
🚶 Náročnosť prehliadky je nízka, trasa je čiastočne bezbariérová. Cesty sú spevnené i nespevnené. V prípade zlého počasie si vyhradzujeme zmenu trasy prehliadky.
✒️ Registrácia na podujatie bude prebiehať pred začatím turnusu na mieste. Viac informácií: https://www.vopz.sk/park/7680-biskupicke-luhy
🌍 Prístup:
Stretávame sa vo Vlčom hrdle v blízkosti zastávky Vlčie hrdlo-záhrady (Pálffyho most, linka 77), presne tuná: V. hrdlo, záhrady
https://maps.app.goo.gl/wNaJEBDBfXsRP8Zu6.
💶 Vstupné:
Vstupné je dobrovoľné, potešia nás napríklad 4€. Bude možné zakúpiť aj suveníry, ktorými podporíte združenia Národný Trust n.o. a Občianske združenie Bratislavské rožky. Prispieť môžete aj na transparentný účet:
https://ib.fio.sk/ib/transparent?a=2001457730.
🌳 Zaujímavé rastlinné druhy:
Pagaštan konský, lipa, dub, agát, hrab, jaseň, topoľ a mnoho iných drevín z pôvodnej pálffyovskej a micherovskej výsadby.
🏡 Zaujímavosť záhrady: 200-ročné Pálffyho aleje, pozoruhodné vodné zdroje od architekta Karfíka, bunkre Škvorovej línie z I. svetej vojny a množstvo zaujímavých príbehov.
📖 História: V Biskupiciach a Vlčom hrdle v 17. storočí vznikli počas tereziánskeho obdobia dve honosné zvernice. Župná obora vo Vlčom hrdle pod patronátom Mikuláša V. Pállffyho (okolo roku 1740) a arcibiskupský Zakázaný les pod patronátom Jozefa Bátthyánya (okolo roku 1780). Pállfyovská záhrada ležala na ostrove Vlčie hrdlo a bola prístupná od Feriby (Prievozu) cez most pod Vlčohrdlovské rameno, ktoré sa odpájalo od ramena Ohryzok a jeho pozostatky sa dodnes nachádzajú v najsevernejšej časti lesa. Viete, že sa pravdepodobne zachoval aj zasypaný pálffyovský most cez toto rameno? Centrálna alej okolo hájovne prechádzala priamou alejou priamo do dvojkrídlového letohrádku, ktorého východné krídlo stojí dodnes a je zároveň najstaršou stavbou Ružinova. Vo vrchole rozkvetu bola obora popresekávaná mnohými alejami, pričom jedna zabezpečovala Pálffyovcom trvalý výhľad na ešte beloskvejúci sa tereziánsky Prešpurský zámok. Zvernica bola dokonca obohnaná múrom, hoci ju od okolia chránili Dunaj a jeho ramená. Jozefínska doba a kritika nesmierneho prepychu spôsobila úpadok zvernice, ktorá sa postupne zmenila opäť na les a z letohrádku sa stala horáreň s hospodárstvom, ktoré sa postupne rozširovalo. Po tragédií na začiatku 20. storočia, keď sa počas povodní vo Vlčom hrdle utopil biskupický bíreš, vzniklo tu pamätné miesto, neskôr kaplnka, ktorej ruina tu dodnes stojí. Po vzniku Československa a pozemkovej reforme predali Pállfyovci rozsiahle pozemky bývalého ostrova Farkastorok alebo Wolfsdrüssel, teda Vlčieho hrdla, českej podnikateľskej rodine Micherovcov. Micherovci z areálu spravili súkromnú rezidenciu, postavili tu vilu a upravili okolie bývalého letohrádku. Veľké časti chotára Vlčieho hrdla dodnes nesú ich meno ako napríklad Micherov majer, Micherov les, Micherova kaplnka, či Micherova zátoka, kedysi obľúbené a tiché prístavisko ukryté v lese. Po honosnej záhrade, ktorá slúžila Pálffyovcom a Bratislavskej (Prešpurskej župe) na reprezentačné účely dnes nezostalo takmer nič. Na mieste malých susedných ostrov Zajačie a Čajčie vzniklo po otvorení Zimného prístavu v roku 1897 nové koryto Malého Dunaja a vodohospodárske diela raz a navždy odrazili povodňové vlny od Žitného ostrova. V období druhej svetovej vojny a krátko po nej sa Vlčie hrdlo začalo meniť najradikálnejšie. Fabrika Dynamit-Nobel tu začala budovať rozsiahly a dômyselný systém vodných zdrojov, ktoré sa združujú v dvoch centrálnych studniach A a B spolu s odľahlou bytovkov pre zamestnancov studní, ktorá má dnes adresu Vlčie hrdlo 75. Pri Dunaji sa zároveň vybagrovala nová zátoka, ktorú dnes poznáme ako Marína, teda prístavisko jachiet. Po politickom rozhodnutí komunistickej moci v roku 1949 zastaviili výstavbu novej národnej rafinérie v Trenčíne-Záblatí a v roku 1950 presunuli stavbu do Vlčieho hrdla, ktorá sa z romantického žitnoostrovského lužného lesa začalo meniť na drsnú priemyslenú perifériu hlavného mesta. V polovici 70. rokov sa nad Marínou vybudovala nová zátoka spolu s modernou lodenicou a sídlom Povodia Dunaja. Spaľovňa a tepláreň v južnej časti Vlčieho hrdla zasa obludným parovodným potrubím trvalo narušila okolie niekdajšieho letohrádku a dnes sa popri ňom vinie diaľnica R7 do Dunajskej Stredy.
☎️ Kontakt:
Ivor Švihran, +421 915 501 323