CALL FOR PAPERS: The 80th Anniversary of the Nuremberg Trial

Výzva na príspevky

Neznáme dedičstvo Norimberského súdneho konania: regionálne prístupy a perspektívy vo východnej strednej Európe

Rok 2025 predstavuje 80. výročie začiatku práce Medzinárodného vojenského tribunálu (IMT) v Norimbergu v Norimbergu v Norimbergu v Norimbergu v Norimbergu. Rekonštrukcia povojnového globálneho poriadku. Zásady medzinárodného práva prijaté v štatúte IMT (Norimberská charta) a rozsudku IMT z 1. októbra 1946 boli schválené Valným zhromaždením OSN vo svojom uznesení z 11. decembra 1946. Tieto zásady sa potom opakovane odkazovali v práci Medzinárodnej práva komisie. Dokonca aj počas IMT a následných Norimberských súdnych konaní tieto zásady významne riadili stratégie stíhania a trestných činov osí - pred národnými súdmi spojeneckých štátov, ako aj v rámci konania Medzinárodného vojenského tribunálu pre Ďaleký východ. Medzi vládami Veľkej Británie, Spojenými štátmi, zväzom sovietskych socialistických republík a dočasnou vládou Francúzskej republiky. Neexistovali však žiadni zástupcovia okupovaných európskych krajín, ktoré zažili najväčšie vojnové zverstvá - a na ktorých územiach boli spáchané masové trestné činy, vrátane Poľska - buď medzi autormi dohody, alebo medzi sudcami a prokurátormi v Norimbergovom súde. Ich zapojenie sa do Komisie pre vojnové zločiny OSN v roku 1943. Ich úspechy sa tiež výrazne ovplyvnili rozvoju medzinárodného práva po roku 1945 - začínajúc spoluprácou v Norimberských súdnych konaniach a pokračovaním v vytváraní konventu o prevencii a trestnom trestnom čine proti trestnému činu proti ľudstvu a trestnom trestnom čine. Aj keď je pre rozvoj medzinárodného práva rozhodujúci, táto práca zostáva málo známa a často sa prehliada - najmä v dôsledku povojnovej transformácie týchto národov na sovietske satelitné štáty. Dnes začíname objavovať ich vplyv ich prepojením s dedičstvom Norimberských súdnych konaní a rozhodnutím medzinárodných zločinov v 20. storočí. Tieto vplyvy priamo formovali koncepcie, ktoré vydláždili cestu pre vytvorenie Medzinárodného trestného súdu v roku 2002.

Ďalším stále nedostatočne preskúmaný faktor, ktorý formuje posunový povojkový súd po roku 1945, je kontextom studenej vojny a hlbokou polarizáciou medzi východnými a západnými blokmi počas norimberských súdnych konaní. To viedlo okrem iného na pozastavenie vydávania vojnových zločincov stíhaných v Poľsku, Československu a Juhoslávii. Z miestnych aj medzinárodných perspektív zostávajú znalosti o regionálnych rozmeroch súdnych konaní o vojnových zločincoch a podozrivých spolupracovníkov obmedzené. Rozsah, v akom prevažujúce politické príbehy bránili spolupráci medzi štátmi v stíhaní páchateľov, sa ešte zostáva úplne posúdiť.

Účelom konferencie je prezentovať najnovší výskum a povzbudiť medzinárodných vedcov, aby sa zamysleli nad dedičstvom v Norimberských súdnych konaniach, konkrétnych črtách vojnových trestných činov v strednej a východnej Európe a východnej Európe a súčasnej stave prieskumu o prsobezite v rámci zážitkovej jednotky. Dnes je potrebná kritická analýza iniciatív uskutočnených počas vojny a po ňom, berúc do úvahy regionálne príbehy a skutočný vplyv štátov na rozvoj medzinárodného trestného práva.


Termín žiadosti: 12. september 2025
Prosím, pošlite svoj návrh papiera (max. 2025
Dátum konferencie: 3-4/12/2025

Plánujeme zverejniť upravený zväzok venovaný téme konferencie. Autori konferenčných príspevkov budú požiadaní, aby predložili svoje rukopisy v kapitole do 15. marca 2026.


Konferenčné zborník sa zameria na tieto tematické oblasti:

80 rokov IMT Charter a konferencie Normembers,




Normemberg (konferencia Potsdam Conference, London, pre-1945); a nedostatky spojeneckého projektu na urovnanie medzinárodných zločinov (vylúčenie „malých štátov“ z IMT, neposúdenie trestných činov ZSSR);

Príspevok právnikov z Poľska a iných východoeurópsky Vojna;

Režimy a stratégie povojnovej spravodlivosti vo východnej a západnej Európe;

Zásady spravodlivého súdneho procesu za železnou oponou;
Kompenzácia obetí;

z najzávažnejších trestných činov;

Vyvinuté: Dr. Dominika Uczkiewicz, Prof. Karolina Wierczyńska

Organizované Inštitútom Pilickiho Inštitútu vo vedeckej spolupráci s Inštitútom práva Štúdie Poľskej akadémie vied