Podujatie bolo ukončené!
Cintorín pri Kozej bráne (komentovaná prehliadka, 90 min.)
Podujatie organizuje: Bratislavské potulky - Zážitkové programy
Umiestnenie: Goat Gate Cemetery, Šulekova 1, Bratislava
Lístky: Získať lístky
Iné
O podujatí
Ukrytý v tieni hradného vrchu, neďaleko rušného centra, sa nachádza miesto, kde čas akoby prestal plynúť. Cintorín pri Kozej bráne, jeden z najstarších zachovaných cintorínov v Bratislave, dýcha tichom, ktoré nie je prázdne – je plné hlasov, spomienok a nevypovedaných príbehov.
Túto prehliadku neabsolvujete ako turisti, ale ako hľadači minulosti. Medzi náhrobkami so stratenými písmenami, obitými obrubami a schátranou krásou sa skrývajú osudy mešťanov, lekárov, obchodníkov, evanjelických i katolíckych rodín, ktoré spolu formovali ducha starej Bratislavy.
Tu odpočívajú generácie, ktoré prežili napoleonské vojny, revolučné roky, monarchiu aj rozpad impérií. Tu sa stretáva nemecký, maďarský, slovenský i židovský svet plný príbehov, tak ako sa kedysi stretávali v uliciach Prešporka. A hoci mnohé mená už dnes nič nehovoria, ich príbehy sa nestratili – len čakajú, kým sa ich niekto opýta.
Cintorín pri Kozej bráne je miestom strateného ticha uprostred mesta, oázou, kde sa človek môže na chvíľu zastať a uvedomiť si, ako krátko žijeme – a ako hlbokú môžeme zanechať stopu.
Prejdime sa medzi spomienkami tých, ktorých sa už nik nepýta, ale ktoré stále odpovedajú.
Túto prehliadku neabsolvujete ako turisti, ale ako hľadači minulosti. Medzi náhrobkami so stratenými písmenami, obitými obrubami a schátranou krásou sa skrývajú osudy mešťanov, lekárov, obchodníkov, evanjelických i katolíckych rodín, ktoré spolu formovali ducha starej Bratislavy.
Tu odpočívajú generácie, ktoré prežili napoleonské vojny, revolučné roky, monarchiu aj rozpad impérií. Tu sa stretáva nemecký, maďarský, slovenský i židovský svet plný príbehov, tak ako sa kedysi stretávali v uliciach Prešporka. A hoci mnohé mená už dnes nič nehovoria, ich príbehy sa nestratili – len čakajú, kým sa ich niekto opýta.
Cintorín pri Kozej bráne je miestom strateného ticha uprostred mesta, oázou, kde sa človek môže na chvíľu zastať a uvedomiť si, ako krátko žijeme – a ako hlbokú môžeme zanechať stopu.
Prejdime sa medzi spomienkami tých, ktorých sa už nik nepýta, ale ktoré stále odpovedajú.