Podujatie bolo ukončené!
David Molnár: Ctnosti prokletých / uvedení knihy
David Molnár: Cnosti prekliatych / uvedenie knihy
Podujatie organizuje: Za školou, Nedělní chvilka poezie, Karel Škrabal, David Molnár
Umiestnenie: Klub Za školou, Uralská 770, Praha 6
Prednášky a diskusie
O podujatí
Vydavateľstvo Nedeľná chvíľka poézieCZ vás pozýva na uvedenie knihy básní Davida Molnára Cnosti prekliatych, ktorú vydala ako svoju druhú publikáciu. 1976) sa narodil v Hradci Králové. Z východných Čiech sa presunul do Prahy. Patrí k ojedinelým úkazom súčasnej tuzemskej poézie. Ako tvorbou, tak solitérskym prístupom k literárnej prevádzke. V roku 2016 vydal v nakladateľstve Polí5 zbierku Pod kopytami slnka, Cnosti prekliatych sú jeho druhou knihou básní.
Život je krásny, aj keď ste na dne. Len treba tú krásu vidieť. David Molnár ju vie popísať básnickým jazykom. Žiadny veršíky, čo pohladí. Ani nič z toho, ako sa dnes píše poézia, aby dosiahla na priazeň kritikov. Že má David Molnár v básňach kulisy, ktoré poznáme od Charlesa Bukowského? Dôležité je, že poetiku má nezameniteľnú. „Je to strašný klišé ale púšťam Beethovena,“ a „vnútri sa ako zázrakom povaľuje zopár fliaš, dnes sa kotúľaj doľava a inokedy zase doprava“. David Molnár žije a píše o dobrodružstve, ktoré stretnete na chodníku, kde sa povaľujú krvavé následky novoročného ohňostroja, v krčme, kde vám servírka upadne z čírej sympatie pár pív, za dverami bytu, na ktorého nájom nezostali peniaze. Sú to básne o periférii mesta i duše. A tiež o láske v týchto kulisách. „Chodím len pasážami po chodníkoch stredovekých krov.“ Ak sa nebojíte prejsť z pohodlného terária učesanosti a konzumnej súčasnosti na rozhojdanú bárku života „prekliatych“, je David Molnár básnikom pre vás. (Karel Škrabal)
Život je krásny, aj keď ste na dne. Len treba tú krásu vidieť. David Molnár ju vie popísať básnickým jazykom. Žiadny veršíky, čo pohladí. Ani nič z toho, ako sa dnes píše poézia, aby dosiahla na priazeň kritikov. Že má David Molnár v básňach kulisy, ktoré poznáme od Charlesa Bukowského? Dôležité je, že poetiku má nezameniteľnú. „Je to strašný klišé ale púšťam Beethovena,“ a „vnútri sa ako zázrakom povaľuje zopár fliaš, dnes sa kotúľaj doľava a inokedy zase doprava“. David Molnár žije a píše o dobrodružstve, ktoré stretnete na chodníku, kde sa povaľujú krvavé následky novoročného ohňostroja, v krčme, kde vám servírka upadne z čírej sympatie pár pív, za dverami bytu, na ktorého nájom nezostali peniaze. Sú to básne o periférii mesta i duše. A tiež o láske v týchto kulisách. „Chodím len pasážami po chodníkoch stredovekých krov.“ Ak sa nebojíte prejsť z pohodlného terária učesanosti a konzumnej súčasnosti na rozhojdanú bárku života „prekliatych“, je David Molnár básnikom pre vás. (Karel Škrabal)