Elgarův koncert & Enigma (O)

Nemecký dirigent Axel Kober má za sebou šéfovské pozície v operných divadlách vo Schwerine, Dortmunde, Mannheime, Lipsku av Deutsche Oper am Rhein. Dirigoval aj na wagnerovskom festivale v Bayreuthe. Aby preukázal predpokladanú všestrannosť, privezie však do Prahy partitúry českej a britskej hudby. Po Dramatické ouvertúre Jozefa Suka, absolventskom diele, ktorým budúci skvelý skladateľ a súčasne aj sekundista Českého kvarteta zavŕšil v roku 1892 štúdium kompozície u Antonína Dvořáka na Pražskom konzervatóriu, zaznejú dve najslávnejšie skladby Edwarda Elgara. Neskoré romantik, skladateľ samouk, vo východiskovej pozícii outsider, žil prevažne mimo metropoly, podporovaný len dôverou manželky v silu talentu. Nakoniec ho preslávili Variácia Enigma. Ich hrdinsky melancholický štýl je založený na hudobnej charakteristike, má ísť o spodobnenie priateľov. Prvá variácia by mohla byť skladateľovou ženou Alicou, posledná štrnásta variácia, veľké symfonické finále, môže stelesňovať autora samého, majúceho už dostatočné tvorivé sebavedomie. Violončelový koncert je určite ďalšou najpopulárnejšou Elgarovou skladbou. Vznikal v roku 1919 na letnom byte v Sussexe na južnom pobreží Anglicka, kam ešte cez prázdniny o rok skôr cez kanál La Manche doliehal v noci vojnový hluk. Má v sebe intenzívnu hĺbku a nostalgiu a určite aj smútok nad vojnou poničenou Európou. Skrytú krásu skladby publiku definitívne objavila až v 70. rokoch cellistka Jacqueline du Pré. op. 4