Emmanuelle Parrenin + Šimanský Vaľko Podracký

Vstupenky ~ connect.boomevents.org/sk/jednota/parrenín

19.00 dvere
19.30 Šimanský Vaľko Podracký
20.30 Emmanuelle Parrenin

Emmanuelle Parenin stála pri zrode francúzskeho Shirley Collins u toho anglického, ale na rozdiel od nej ju čoskoro prestal baviť kvôli svojej rigidnosti. Dá sa povedať, že našťastie. Svojím kľúčovým sólovým debutom Maison Rose z roku 1977, kde dáva priechod psychedelickým a progresívnym vplyvom, tak vytvorila francúzsku analógiu Vashti Bunyan, poťažmo Lindy Perhacs spoza Atlantiku, ktoré tiež dokázali na svojich idiosynkratických nahrávkach formovať vlastnú . potom na mnoho rokov zabudla. Všetky tri po desaťročiach nakoniec právom docenili až mladšie generácie.

Kde ale ostatné dve spomínané štýlovo zostali (aj na oveľa neskorších albumoch), Emmanuelle sa ešte len nadýchovala k ďalším experimentom. Vďaka jej neustálej túžbe po nepoznanom tak vďačíme už na debute napríklad anomálnej skladbe Topaze za predznamenanie trip hopu o skoro dobrých dvadsať rokov pred jeho regulárnym vznikom. Ale nejde o jediný úkaz: pred piatimi rokmi tak mohla vzniknúť aj úplne nepravdepodobná spolupráca s fenomenálnym DJom a producentom Detlefom Weinrichom, ktorý je známejší skôr ako Tolouse Low Trax, zahosťoval si tu okrem iného aj Ghédalia Tazartès, a výsledok pripomenie máločo. Druhý sólový album Maison Cube (2011) môže zase občas evokovať poetiku Stereolab, ale Parrenin dokáže hrať aj drone, jazz alebo free impro (nahrávky s Jean-Marcom Foussatom), naživo sa predstavila aj po boku Pierra Bastiena (ktorého koncertom v Pardubiciach sme vlani zakončili Jandeka.

Emmanuelle na začiatku deväťdesiatych rokov stratila po ťažkej nehode sluch a rovnováhu. Aj napriek nepriaznivým prognózam sa oboje čiastočne vrátilo po dlhých mesiacoch v izolácii, ktoré trávila v alpskom domčeku spevom a vnímaním fyzických rezonancií svojej hry na nástroje. Mnoho rokov potom strávila pomocou podobne znevýhodneným ľuďom cez vlastnú prax, pojmu arteterapia sa ale vyhýba. Sama pochádza z hudobnej rodiny, jej otec bol súčasťou sláčikového kvarteta a matka zase učiteľkou harfy, sama sa učila hrať na klavíri čokoľvek, čo doma začula. Hravá na mnoho nástrojov, ale najmä na nineru, harfu či citeru. V Prahe ju inštrumentálne odprevadí Jeff Dijoud. Michal Vaľko aka Line Gate svojimi ambientnými seansami s ninerou a vokálom už roky spoľahlivo namotáva. Jakuba Šimanského ako priekopníka tuzemského gitarového „primitivizmu“ asi netreba široko predstavovať, zvlášť jeho spolupráca s Tomášom Niesnerom zožali ohlas (pričom obaja spája aj dávne pôsobenie v noise rockovej kapele Unna), tu ale klasickú gitaru vymenil iba za tú lapsteli. Ján Podracký, ktorý v triu obstaráva zobcové flauty a občas harmoniku či melodiku, pôsobí na FAVU a je činný v oblasti súčasnej vážnej hudby, na festivale Ostravské dni mal počas rokov niekoľko premiér svojich kompozícií. Spoločne tkajú čisto akustické a silne hypnotické tapisérie zvuku, na debutnú nahrávku sa ešte len čaká. connect.boomevents.org/sk/jednota/parrenín

Akcia je podporovaná Ministerstvom kultúry SR a Hlavným mestom Prahou.