Eva Priečková, Zuzana Žabková: Crying Girls / Plačúce Dievčatá

Prvé uvedenie nového diela Crying Girls od Evy Priečkovej a Zuzany Žabkovej sa uskutoční 10. júna v TELOCVIČNI

Srdečne pozývame!

10.6. o 19:00
TELOCVIČŇA - Rezidenčné centrum pre tanec
Račianska 78, Nová Cvernovka

Lístky v predaji online: https://goout.net/sk/crying-girls/szdrxjy/
dospelý - 10 eur
študenstvo, ZŤP, seniorstvo - 8 eur

po predstavení bude následovať diskusia s tvorkyňami

Stereotyp „plačúceho dievčaťa“ často evokuje precitlivenosť alebo emocionálne preťaženie, no plač môže byť aj aktom moci, zraniteľnosti, radikálnej úprimnosti a uvoľnenia po emocionálnom vrchole. Crying Girls to stelesňuje cez ženy v “late thirties”, ktoré znovu prežívajú dievčenskosť v telách podliehajúcich rozkladu, pričom odkazujeme na nekompromisnosť Thelmy a Louise.

Dielo vyvinuli Eva Priečková a Zuzana Žabková ako pokračovanie ich dlhodobej spolupráce na trilógii skúmajúcej ženské telo, zraniteľnosť, rozpad a transformáciu (Bodies in Trouble, 2018; Weak Women, 2023). Kým predchádzajúce práce sa zaoberali “fosílnymi telami” a vyčerpaním, Crying Girls sa pýta, čo z nich môže vyrásť – vznešenosť, levitácia a hmataťeľná mystika.

Javisko sa stáva zmyslovým krajinným priestorom: oneskorená choreografia sa sústreďuje na vznášanie, vynáranie a oporu, kde sa performerky navzájom držia v krehkých, premenlivých rovnováhach – padlé anjelky stúpajúce cez slzy a dutý priestor úst.

Na rozdiel od náhlych katastrof sa ekologický kolaps odohráva pomaly, takmer neviditeľne. Crying Girls vzniká z tejto medzery – predstavuje smútenie ako telesnú prax nad stratou viac-než-ľudského sveta a zároveň túto stratu nahlas a spoločne ospevuje a uctieva.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Projekt sa realizuje s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislavy.

Ďakujeme @colabs_zona a @klaudia_klembara za rezidenciu u vás.

ENGLISH:

The “crying girl” stereotype often evokes hypersensitivity or emotional overload, yet crying can also be an act of power, vulnerability, radical honesty, or release after an emotional peak. Crying Girls embodies this through women in their late thirties who are reliving their girlhood in bodies subject to decay, while referencing the uncompromising spirit of Thelma and Louise.
The work was developed by Eva Priečková and Zuzana Žabková as a continuation of their long-term collaboration on a trilogy exploring the female body, vulnerability, decay, and transformation (Bodies in Trouble, 2018; Weak Women, 2023). While previous works dealt with “fossils bodies” and exhaustion, Crying Girls asks what might grow from them—sublimity, levitation, and tangible mysticism.

The stage becomes a sensory landscape: the delayed choreography focuses on floating, emerging, and support, where the performers hold each other in fragile, shifting balances—fallen angels rising through tears and the hollow space of the mouth.

Unlike sudden catastrophes, ecological collapse unfolds slowly, almost invisibly. Crying Girls emerges from this gap—it presents mourning as a bodily practice over the loss of the more-than-human world, while simultaneously singing and honoring this loss aloud and collectively.