Podujatie bolo ukončené!
Female Cadence: Lolita Garrido (Spanien) mit dem Lucia Boffo Trio
Podujatie organizuje: Jazz am Helmholtzplatz e.V.
Umiestnenie: Brotfabrik Berlin, Caligariplatz 1, Berlin - Bezirk Pankow
Koncerty, Prednášky a diskusie
O podujatí
Začiatok koncertnej série v sobotu 4. októbra 2025, 8h, Brotfabrik, Caligariplatz 1, 13086 Berlín. Vstup 12-18 EUR. Pokladňa od 19:30 hod. a predĺženie predaja prostredníctvom udalosti Brit. Piano
Sidney Werner-bass
Lolita Garrido (1928-2018) sa považuje za priekopníka španielskeho jazzu, ktorý je „La Novia Del Swing“ (milovník Swingu a Big Band na španielskych štátoch, ale bol tiež postihnutý Censorships of TriCorsion. Na konci štyridsiatych rokov interpretovala jazzové štandardy, najmä v Revue „Historia de Dos Mujeres“, ktorá bola prezentovaná v Madride v roku 1945 a s ktorou začala svoju medzinárodnú kariéru, ktorú katapultovala do veľkých koncertných hál - najmä v Španielsku a Latinskej Amerike. V 50. rokoch 20. storočia sa čoraz viac obracia na latinskoamerickú hudbu, Bolero, kubánsky „Filin“ a Tango. V tom čase bol celkový jazz v niektorých španielskych mestách vážne obmedzený a existoval s niekoľkými „horúcimi klubmi“ ako „výklenková hudba“. Koncerty jazzových hudobníkov ako Lionel Hampton boli v 50. rokoch 20. storočia považované za znak kultúrneho otvorenia. Jazz sa tiež mračil v západných diktatúrach v studenej vojne ako hudba politického protestu a pripisovala sa „ľavej scéne“.
Pod diktatúrou Francos (1939-1979) bola španielska hudobná scéna veľmi cenzurovaná. Texty, ktoré sa považovali za podvratné alebo politicky nebezpečné, sa zmenili alebo zakázané. Texty piesní sa museli zhodovať s „katolíckymi“ hodnotami, ktoré sa šírili režimom Franca - priveľa lascivity alebo dokonca ženských túžob a túžob sa zamračilo. Lolita Garrido bola prvou speváčkou v Španielsku, ktorá interpretovala „Bésame Mucho“ - a jej verzia bola okamžite cenzurovaná. Pieseň bola tiež kompozíciou mexického skladateľa Consuela Velázqueza. Pieseň predstavuje zmyselné Boleros času a kubánsky „filin“, ktorý sa týka túžby a erotickej túžby, a teda kontrast k politicky mimoriadne napätej situácii studenej vojny so svojimi revolúciami, potlačením mechanizmov a politickým prenasledovaním. Aj keď samotný text nebol otvorený, spôsob, akým Lolita Garrido (ktorá sa v skutočnosti nazývala Dolores), interpretovala pieseň vnímaná ako akt kultúrnej podvratnosti. Vo filmoch španielska cenzúra údajne vystrihla všetky scény Kiss, ktoré trvali dlhšie ako tri sekundy. Až v roku 1966 promoval Španielsko, zostala následná cenzúra.
Nakoniec Lolita Garrido založila svoj úspech, ale aj na interpretáciu španielskych piesní „Copla“. Počas diktatúry Franca sa COPLA použila ako nástroj politickej propagandy a ako vyjadrenie odporu. Jej piesne sa zaoberali témami, ako je láska, strata a sociálna nespravodlivosť, ktoré často prepravovali alegoricky politické správy. Lolita Garrido sa zúčastnila na niekoľkých renomovaných hudobných festivaloch okolo roku 1960, a to aj na festivale de la Canción Mediterránea a Festival de Benidorm v Španielsku.
Lolita Garrido bola profesionálna umelkyňa, ktorej sa po celé desaťročia podarilo byť úspešní. Preto predstavovala kľúčovú postavu na španielskej hudobnej scéne 50. a 60. rokov. Aj keď to začalo jazzom, neskôr sa obrátila na populárne latinskoamerické hudobné štýly a v 60. rokoch interpretovala aj Twist a Pop Songs. Až do konca svojho života bola aktívna ako speváčka a na konci svojej kariéry tiež hrala vo filmoch.
Lucia Boffo
Argentínska speváčka, skladateľka a lektorka Lucia Boffo pochádza z Ushuaia a od roku 2019 žije v Berlíne. Jej hudba kombinuje jazz s argentínskym folklórom, písaním piesní a experimentálnymi zvukovými jazykmi. Študovala jazz a kompozíciu v Buenos Aires a vyučovala na rôznych univerzitách predtým, ako prišla do berlínskeho jazzového inštitútu. So svojím súborom „nomáda“ rozvíja osobný jazyk medzi improvizáciou, tradíciou a avant -garde. Pravidelne ju počujú na berlínskych festivaloch a etapách. Vyrastal v rodine hudobníkov a od roku 2020 študoval na Berlínskom jazzovom inštitúte s Tino Deradom, Wolfgangom Köhlerom a Gregom Cohenom. Početné ceny: „Jugend Jazzt“, cena Ingolf-Burkhardt-Award-Award alebo Európska cena za prvú cenu za medzinárodnú Jazzhaus Pianowtrektbref Freiburg 2024.
Sidney Werner
Dvojitý basový hráč Sidney Werner študoval v jazzovom inštitúte Berlín v Greg Cohen. Okrem iného hrá v „Omniversal Earkestra“ a v „Trio na Ďalekom východe“, ktorá sa venuje hudbe vojvodu Ellingtona a pravidelne sa objavuje s Natalie Greffel.
www.sidwerner.com
Pozadie:
Ženská kadencia: Ženy v Európskom jazze okolo roku 1960 (október 2025 - január 2026) sa venuje zabudnutým hudobníkom v Európe. Zameriava sa na umelcov ako Lolita Garrido (Španielsko), Pia Beck (Holandsko), Colette Magny (Francúzsko), nemecký Tülay (Turecko), Kathy Stobart (Veľká Britannia) a Ewa Wanat (Poľsko). Mathilde Vendramin, Lucia Boffo, Pinar Tatlikazan, Birgitta Flick a Ola Blachno so svojimi súbormi reinterpret, prepisovali a spojili ich s vlastnými umeleckými pozíciami. To vytvára dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi politicky motivovanou hudobnou históriou a dnešným jazzovým avantgardom.
Okrem šiestich koncertov v miestach, ako sú továreň na chlieb a Kubiz Raoul Wallenberg, sú série prednášky a programová brožúra. Potom sa vytvorí podcast. Vďaka tomu je viditeľná ženská jazzová história a zároveň otvára diskurz o sociálnych podmienkach týchto hudobníkov - patriarchálne štruktúry a autoritársky režim sa na to zameriavajú. Mal by sa zaujať aj pohľad na dnešné podmienky jazzu, ako aj súčasné umelecké pozície hudobníkov jazzu a improvizácie hudby. Musikfonds E.V. s federálnym vládnym komisárom pre kultúru a médiá.
Myšlienka a implementácia: Regina Câmara
Sidney Werner-bass
Lolita Garrido (1928-2018) sa považuje za priekopníka španielskeho jazzu, ktorý je „La Novia Del Swing“ (milovník Swingu a Big Band na španielskych štátoch, ale bol tiež postihnutý Censorships of TriCorsion. Na konci štyridsiatych rokov interpretovala jazzové štandardy, najmä v Revue „Historia de Dos Mujeres“, ktorá bola prezentovaná v Madride v roku 1945 a s ktorou začala svoju medzinárodnú kariéru, ktorú katapultovala do veľkých koncertných hál - najmä v Španielsku a Latinskej Amerike. V 50. rokoch 20. storočia sa čoraz viac obracia na latinskoamerickú hudbu, Bolero, kubánsky „Filin“ a Tango. V tom čase bol celkový jazz v niektorých španielskych mestách vážne obmedzený a existoval s niekoľkými „horúcimi klubmi“ ako „výklenková hudba“. Koncerty jazzových hudobníkov ako Lionel Hampton boli v 50. rokoch 20. storočia považované za znak kultúrneho otvorenia. Jazz sa tiež mračil v západných diktatúrach v studenej vojne ako hudba politického protestu a pripisovala sa „ľavej scéne“.
Pod diktatúrou Francos (1939-1979) bola španielska hudobná scéna veľmi cenzurovaná. Texty, ktoré sa považovali za podvratné alebo politicky nebezpečné, sa zmenili alebo zakázané. Texty piesní sa museli zhodovať s „katolíckymi“ hodnotami, ktoré sa šírili režimom Franca - priveľa lascivity alebo dokonca ženských túžob a túžob sa zamračilo. Lolita Garrido bola prvou speváčkou v Španielsku, ktorá interpretovala „Bésame Mucho“ - a jej verzia bola okamžite cenzurovaná. Pieseň bola tiež kompozíciou mexického skladateľa Consuela Velázqueza. Pieseň predstavuje zmyselné Boleros času a kubánsky „filin“, ktorý sa týka túžby a erotickej túžby, a teda kontrast k politicky mimoriadne napätej situácii studenej vojny so svojimi revolúciami, potlačením mechanizmov a politickým prenasledovaním. Aj keď samotný text nebol otvorený, spôsob, akým Lolita Garrido (ktorá sa v skutočnosti nazývala Dolores), interpretovala pieseň vnímaná ako akt kultúrnej podvratnosti. Vo filmoch španielska cenzúra údajne vystrihla všetky scény Kiss, ktoré trvali dlhšie ako tri sekundy. Až v roku 1966 promoval Španielsko, zostala následná cenzúra.
Nakoniec Lolita Garrido založila svoj úspech, ale aj na interpretáciu španielskych piesní „Copla“. Počas diktatúry Franca sa COPLA použila ako nástroj politickej propagandy a ako vyjadrenie odporu. Jej piesne sa zaoberali témami, ako je láska, strata a sociálna nespravodlivosť, ktoré často prepravovali alegoricky politické správy. Lolita Garrido sa zúčastnila na niekoľkých renomovaných hudobných festivaloch okolo roku 1960, a to aj na festivale de la Canción Mediterránea a Festival de Benidorm v Španielsku.
Lolita Garrido bola profesionálna umelkyňa, ktorej sa po celé desaťročia podarilo byť úspešní. Preto predstavovala kľúčovú postavu na španielskej hudobnej scéne 50. a 60. rokov. Aj keď to začalo jazzom, neskôr sa obrátila na populárne latinskoamerické hudobné štýly a v 60. rokoch interpretovala aj Twist a Pop Songs. Až do konca svojho života bola aktívna ako speváčka a na konci svojej kariéry tiež hrala vo filmoch.
Lucia Boffo
Argentínska speváčka, skladateľka a lektorka Lucia Boffo pochádza z Ushuaia a od roku 2019 žije v Berlíne. Jej hudba kombinuje jazz s argentínskym folklórom, písaním piesní a experimentálnymi zvukovými jazykmi. Študovala jazz a kompozíciu v Buenos Aires a vyučovala na rôznych univerzitách predtým, ako prišla do berlínskeho jazzového inštitútu. So svojím súborom „nomáda“ rozvíja osobný jazyk medzi improvizáciou, tradíciou a avant -garde. Pravidelne ju počujú na berlínskych festivaloch a etapách. Vyrastal v rodine hudobníkov a od roku 2020 študoval na Berlínskom jazzovom inštitúte s Tino Deradom, Wolfgangom Köhlerom a Gregom Cohenom. Početné ceny: „Jugend Jazzt“, cena Ingolf-Burkhardt-Award-Award alebo Európska cena za prvú cenu za medzinárodnú Jazzhaus Pianowtrektbref Freiburg 2024.
Sidney Werner
Dvojitý basový hráč Sidney Werner študoval v jazzovom inštitúte Berlín v Greg Cohen. Okrem iného hrá v „Omniversal Earkestra“ a v „Trio na Ďalekom východe“, ktorá sa venuje hudbe vojvodu Ellingtona a pravidelne sa objavuje s Natalie Greffel.
www.sidwerner.com
Pozadie:
Ženská kadencia: Ženy v Európskom jazze okolo roku 1960 (október 2025 - január 2026) sa venuje zabudnutým hudobníkom v Európe. Zameriava sa na umelcov ako Lolita Garrido (Španielsko), Pia Beck (Holandsko), Colette Magny (Francúzsko), nemecký Tülay (Turecko), Kathy Stobart (Veľká Britannia) a Ewa Wanat (Poľsko). Mathilde Vendramin, Lucia Boffo, Pinar Tatlikazan, Birgitta Flick a Ola Blachno so svojimi súbormi reinterpret, prepisovali a spojili ich s vlastnými umeleckými pozíciami. To vytvára dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi politicky motivovanou hudobnou históriou a dnešným jazzovým avantgardom.
Okrem šiestich koncertov v miestach, ako sú továreň na chlieb a Kubiz Raoul Wallenberg, sú série prednášky a programová brožúra. Potom sa vytvorí podcast. Vďaka tomu je viditeľná ženská jazzová história a zároveň otvára diskurz o sociálnych podmienkach týchto hudobníkov - patriarchálne štruktúry a autoritársky režim sa na to zameriavajú. Mal by sa zaujať aj pohľad na dnešné podmienky jazzu, ako aj súčasné umelecké pozície hudobníkov jazzu a improvizácie hudby. Musikfonds E.V. s federálnym vládnym komisárom pre kultúru a médiá.
Myšlienka a implementácia: Regina Câmara
Akcie a podujatia v Berlíne dnes · Akcie a podujatia v Berlíne tento víkend