Podujatie bolo ukončené!
Festival Janáček Brno 2024
Podujatie organizuje: Český filharmonický sbor Brno - Czech Philharmonic Choir Brno
Umiestnenie: Mahen Theatre, Malinovského náměstí, Brno-střed
Lístky: Získať lístky
Koncerty, Festivaly
O podujatí
Leoš Janáček: Putovanie dušičky
Miloslav Ištvan: Zaklínanie času
Bohuslav Martinov: Kytica
Jan Mráček husle
Jana Šrejma Kačírková soprán< br/>Václava Krejčí Housková alt
Vít Nosek tenor
Roman Hoza barytón
Hana Briešťanská recitácia
Daniel Bambas recitácia
Detský zbor Brno
zbormajsterka Valeria Maťašová
Český filharmonický zbor Brno
zbormajster Peter Fiala
Orchester Janáčkovej opery Národného divadla
dirigent Robert Kružík
_________________
V slovenskej hudbe môžeme zaznamenať silný existencionálny prúd prejavujúci sa v rozličnej podobe, ako môžeme sledovať práve v programe tohto koncertu.
Húslový koncert Putovanie dušičky bol iba nedokončeným zámerom Leoša Janáčka (1854–1928). Keď sa v máji 1926 vrátil z oficiálnej návštevy Anglicka, kde mu jeho Sonátu pre husle a klavír hrala vynikajúca huslistka Adila Fachiri, uvažoval pod dojmom jej výkonu o kompozícii husľového koncertu, ktorý nazval „Putovanie dušičky“. Rozpracované dielo však čoskoro opustil a rukopisnú partitúru odložil. Je to tajomná skladba, o ktorej vieme iba veľmi málo. Časti tohto koncertu Janáček neskôr použil v predohre k opere Z mŕtveho domu a je zaujímavé, že už v partitúre husľového koncertu nájdeme aj údery väzenských okovov – akoby predvoj budúcej opery. Rekonštrukciu tejto skladby vykonali Miloš Štedron a Leoš Faltus.
Miloslav Ištvan (1928–1990) patrí k najvýznamnejším skladateľom pôsobiacim v Brne. Na scénu prichádza na sklonku štyridsiatych rokov, kedy reaguje na hudobný neoklasicizmus a neofolklorizmus, predovšetkým na Bartóka a Janáčka, ale začiatkom šesťdesiatych rokov sa priklonil k tzv. Novej hudbe. Následne si vytvoril svoj špecifický prístup k tvorbe, ktorý zhrnul v publikácii Metóda montáže izolovaných prvkov v hudbe. Zaklínanie času je skladbou o štyroch častiach pre symfonický orchester a vyšší a nižší hlas dvoch recitátorov z roku 1967. Rozhodnutie komponovať pre prednášaný text a orchester priniesla jeho spolupráca s divadlom. Text vznikol montážou úryvkov básní zo zbierky Oldřicha Mikuláška, častí biblie a textov neznámeho barokového pisateľa. Ištvanova kompozícia, uvažujúca o pominuteľnosti života, je jednou z najpôsobivejších skladieb druhej polovice šesťdesiatych rokov. sú u skladateľa typické zvýšeným záujmom o český a moravský folklór. Texty predovšetkým baladického charakteru Martinov prevzal zo zbierok K. J. Erbena a Františka Sušila. Celkom osem častí uvádza výrazná predohra a jednotlivé čísla rozdeľuje orchestrálna Selanka pripomínajúca na kantorské pastorely a Intráda. Ide o menej uvádzané Martinove dielo, hoci sa jedná o jednu z jeho najpozoruhodnejších kompozícií. Skladateľ tu znamenite kombinuje neofolklórne tendencie s neoklasickými, inšpirovanými predovšetkým Igorom Stravinským. Premiéra sa konala pod taktovkou Otakara Jeremiáša v Prahe v roku 1938 a Martinov ju zrejme počul iba z rozhlasového prenosu. Dielo pripísal svojmu priateľovi, maliarovi Jánovi Zrzavému.
Jiří Zahrádka
Miloslav Ištvan: Zaklínanie času
Bohuslav Martinov: Kytica
Jan Mráček husle
Jana Šrejma Kačírková soprán< br/>Václava Krejčí Housková alt
Vít Nosek tenor
Roman Hoza barytón
Hana Briešťanská recitácia
Daniel Bambas recitácia
Detský zbor Brno
zbormajsterka Valeria Maťašová
Český filharmonický zbor Brno
zbormajster Peter Fiala
Orchester Janáčkovej opery Národného divadla
dirigent Robert Kružík
_________________
V slovenskej hudbe môžeme zaznamenať silný existencionálny prúd prejavujúci sa v rozličnej podobe, ako môžeme sledovať práve v programe tohto koncertu.
Húslový koncert Putovanie dušičky bol iba nedokončeným zámerom Leoša Janáčka (1854–1928). Keď sa v máji 1926 vrátil z oficiálnej návštevy Anglicka, kde mu jeho Sonátu pre husle a klavír hrala vynikajúca huslistka Adila Fachiri, uvažoval pod dojmom jej výkonu o kompozícii husľového koncertu, ktorý nazval „Putovanie dušičky“. Rozpracované dielo však čoskoro opustil a rukopisnú partitúru odložil. Je to tajomná skladba, o ktorej vieme iba veľmi málo. Časti tohto koncertu Janáček neskôr použil v predohre k opere Z mŕtveho domu a je zaujímavé, že už v partitúre husľového koncertu nájdeme aj údery väzenských okovov – akoby predvoj budúcej opery. Rekonštrukciu tejto skladby vykonali Miloš Štedron a Leoš Faltus.
Miloslav Ištvan (1928–1990) patrí k najvýznamnejším skladateľom pôsobiacim v Brne. Na scénu prichádza na sklonku štyridsiatych rokov, kedy reaguje na hudobný neoklasicizmus a neofolklorizmus, predovšetkým na Bartóka a Janáčka, ale začiatkom šesťdesiatych rokov sa priklonil k tzv. Novej hudbe. Následne si vytvoril svoj špecifický prístup k tvorbe, ktorý zhrnul v publikácii Metóda montáže izolovaných prvkov v hudbe. Zaklínanie času je skladbou o štyroch častiach pre symfonický orchester a vyšší a nižší hlas dvoch recitátorov z roku 1967. Rozhodnutie komponovať pre prednášaný text a orchester priniesla jeho spolupráca s divadlom. Text vznikol montážou úryvkov básní zo zbierky Oldřicha Mikuláška, častí biblie a textov neznámeho barokového pisateľa. Ištvanova kompozícia, uvažujúca o pominuteľnosti života, je jednou z najpôsobivejších skladieb druhej polovice šesťdesiatych rokov. sú u skladateľa typické zvýšeným záujmom o český a moravský folklór. Texty predovšetkým baladického charakteru Martinov prevzal zo zbierok K. J. Erbena a Františka Sušila. Celkom osem častí uvádza výrazná predohra a jednotlivé čísla rozdeľuje orchestrálna Selanka pripomínajúca na kantorské pastorely a Intráda. Ide o menej uvádzané Martinove dielo, hoci sa jedná o jednu z jeho najpozoruhodnejších kompozícií. Skladateľ tu znamenite kombinuje neofolklórne tendencie s neoklasickými, inšpirovanými predovšetkým Igorom Stravinským. Premiéra sa konala pod taktovkou Otakara Jeremiáša v Prahe v roku 1938 a Martinov ju zrejme počul iba z rozhlasového prenosu. Dielo pripísal svojmu priateľovi, maliarovi Jánovi Zrzavému.
Jiří Zahrádka