Podujatie bolo ukončené!
GAVIN FRIDAY (of Virgin Prunes) - Lisboa
Gavin Friday (z Virgin Prunes) - Lisboa
Podujatie organizuje: At the Rollercoaster, Gavin Friday, Xana Coelho
Umiestnenie: Republica da Musica, Rua do Centro Cultural 29, Lisboa
Lístky: Získať lístky
Koncerty
O podujatí
21. marca, v Hard Club, Porto a 22. marca, v hudobnej republike, Lisabon, propagátor
RollerCoaster po prvýkrát v Portugalsku v Portugalsku, v dvoch absolútne jedinečných koncertoch v Piatkovom dome Red Wall. Glass Totem bol vítaným darčekom, keď sa piatok vrátil do centra mesta asi pred dvoma rokmi; Predsedá tam ako spomienku na svoju minulosť a trik pre svoju budúcnosť. Friday, teraz 64 rokov, začal spochybňovať katolicizmus pred polstoročím, keď sa čudoval, prečo učitelia svojej rigidnej katolíckej školy povedali Božie služobníci, zasiahli ho a jeho kolegov. Bolo to ešte predtým, ako sledovali vzostup glam a punk, predtým, ako prvýkrát videla divíziu Joy alebo prekročila Írsko, aby chytila Davida Bowieho v Londýne. Bolo to tiež tesne pred začiatkom panenských slivkov, jej postt-post-pect-pecdictional priestupok, ktorá prelomila vnímanie pohlavia. A to bolo ešte pred činmi
povstania a výsluchu, ktoré vytvorili ich jedinečnú kariéru ako spevák, skladateľ, vizuálny umelec a herec, ktorý sa zlúčil do úžasne tvorivého života. Existujú však niektoré symboly a niektoré príbehy, ktoré nemožno prekročiť - alebo že naozaj nechcete prekonať. "Možno som nevyrastal," hovorí pod jeho posvätným srdcom a blikne jeho oko. "Alebo možno rastie." Alternatívne vykonávaná prosperujúcou elektronikou, ktorá pripomína silu slivkov a vynikajúcu akustiku, ktorá odráža krásu ich najnovších samostatných a zvukových pásiem, je ECCE HOMO je extatickým a neobmedzeným vyjadrením hnevu a nezávislosti, aby sa oddelili od stereotypov od toho, čo máme byť, zatiaľ čo uznávame, že naše najťažšie bojovky sú často tí kolektívni. Existujú milostné piesne a bojové piesne, úvahy o stratách a snívach nostalgie, hymny na solidaritu a odreniny na mocných. Piatok sa domnieva, že toto je najúprimnejší album, aký ste kedy urobili; Je to tiež najviac fascinujúce. Väčšinu hudby ECCE Homo napísali spolu, ich medziľudská dynamika viedla k skladbám, ktoré sa voľne pohybovali medzi rôznymi emocionálnymi extrémami. V piatok však chcel zväčšiť všetko, obalte piesne s vylepšením a majestátnosťou, ku ktorej sa dal so svojou prácou na soundtrackoch. Hodí slová Pontius Pilát späť našim prenasledovateľom a sľubujú „boj s ohňom s ohňom / môžeme chodiť po vode“ na skreslených evanjeliových harmoniách. „Je mi ľúto“ evokuje podobnú zradu, viac z osobného ako politického hľadiska, s piatkovým hlasom, aby sa zdvihol, aby sa stretol s malá symfónia, ktorá pomaly cirkuluje pod vzdialenými sekvencermi a akustickými gitarami trate. Spieva tu meno svojej zosnulého matky (ktorá zápasila s Alzheimerovou chorobou), Anne Storey a robí vzorku jej hlasu počas „Amaranthus (Love Lies Bleeding)“, tvrdého elektro, ktorý má v úmysle tancovať, aby odvrátil ťažkosti. Tu pochádza bolesť zo všetkých strán. Venovaný dlhoročným priateľom Bono a Guggi a jeho skupine mladej dediny Lypton, ohromujúceho melanchólie „Keď bol svet mladý“, sa zdá byť rovnako smutným zbohom a šťastným ahoj deťom, ktoré teraz dokážu prepracovať svet. „Lady Esquire“ oslavuje dospievajúce rozdiely a vidí budovy tancujúce po drogách s mazivom topánok. „The Cirkev lásky“ sa vzdiali od konzervatívnych a katolíckych zvykov Starého Írska a vychutnáva odmietnutie hierarchií a sexuálnych obmedzení. „Šťastie je nebo,“ spieva v piatok, jeho osobný Bacchus „A nebo na našich nohách.“ Prvá téma „Lovesubzero“ sa pomaly presúva z farebnej symfonickej nádhery k elektronickej Óde bez výčitiek svedomia pre partnera, ktorý mu pomohol oslobodiť sa a ocitol sa. Je to hymna milovať, čierny disk poctu brilancii romantiky a partnerstva. A potom je tu „najlepší chlapci v Dubline“, hymnus bez maskovania svojich psov, Ralfie a Stan muža, ktorý ho sprevádzal na mnohých z týchto stretnutí. Je to krátka pieseň s akustickou a klavírnou gitarou zabalená v sviežich lanách. Napriek tomu je to pohyblivé svedectvo, aby sme našli pohodlie a silu všade, kde by sme mohli odolať tomu, ako to potrebujeme. Alebo, ako ho nazýva, „prepustenie, kde som mohol verejne krvácať.“ Napriek tomu, že ECCE Homo, napriek tomu, že je zakorenený v tejto strate, rozpráva tento príbeh prežitia, ako vždy hľadáme, čo nás môže viesť k ďalšej fáze nášho života. Nie je to šťastný alebo tragický album; Namiesto toho je to odvážne čestná vec, ktorá sa pozerá na obe strany celého života a svedčí o tom, ako to bolo a ako to môže byť stále.
RollerCoaster po prvýkrát v Portugalsku v Portugalsku, v dvoch absolútne jedinečných koncertoch v Piatkovom dome Red Wall. Glass Totem bol vítaným darčekom, keď sa piatok vrátil do centra mesta asi pred dvoma rokmi; Predsedá tam ako spomienku na svoju minulosť a trik pre svoju budúcnosť. Friday, teraz 64 rokov, začal spochybňovať katolicizmus pred polstoročím, keď sa čudoval, prečo učitelia svojej rigidnej katolíckej školy povedali Božie služobníci, zasiahli ho a jeho kolegov. Bolo to ešte predtým, ako sledovali vzostup glam a punk, predtým, ako prvýkrát videla divíziu Joy alebo prekročila Írsko, aby chytila Davida Bowieho v Londýne. Bolo to tiež tesne pred začiatkom panenských slivkov, jej postt-post-pect-pecdictional priestupok, ktorá prelomila vnímanie pohlavia. A to bolo ešte pred činmi
povstania a výsluchu, ktoré vytvorili ich jedinečnú kariéru ako spevák, skladateľ, vizuálny umelec a herec, ktorý sa zlúčil do úžasne tvorivého života. Existujú však niektoré symboly a niektoré príbehy, ktoré nemožno prekročiť - alebo že naozaj nechcete prekonať. "Možno som nevyrastal," hovorí pod jeho posvätným srdcom a blikne jeho oko. "Alebo možno rastie." Alternatívne vykonávaná prosperujúcou elektronikou, ktorá pripomína silu slivkov a vynikajúcu akustiku, ktorá odráža krásu ich najnovších samostatných a zvukových pásiem, je ECCE HOMO je extatickým a neobmedzeným vyjadrením hnevu a nezávislosti, aby sa oddelili od stereotypov od toho, čo máme byť, zatiaľ čo uznávame, že naše najťažšie bojovky sú často tí kolektívni. Existujú milostné piesne a bojové piesne, úvahy o stratách a snívach nostalgie, hymny na solidaritu a odreniny na mocných. Piatok sa domnieva, že toto je najúprimnejší album, aký ste kedy urobili; Je to tiež najviac fascinujúce. Väčšinu hudby ECCE Homo napísali spolu, ich medziľudská dynamika viedla k skladbám, ktoré sa voľne pohybovali medzi rôznymi emocionálnymi extrémami. V piatok však chcel zväčšiť všetko, obalte piesne s vylepšením a majestátnosťou, ku ktorej sa dal so svojou prácou na soundtrackoch. Hodí slová Pontius Pilát späť našim prenasledovateľom a sľubujú „boj s ohňom s ohňom / môžeme chodiť po vode“ na skreslených evanjeliových harmoniách. „Je mi ľúto“ evokuje podobnú zradu, viac z osobného ako politického hľadiska, s piatkovým hlasom, aby sa zdvihol, aby sa stretol s malá symfónia, ktorá pomaly cirkuluje pod vzdialenými sekvencermi a akustickými gitarami trate. Spieva tu meno svojej zosnulého matky (ktorá zápasila s Alzheimerovou chorobou), Anne Storey a robí vzorku jej hlasu počas „Amaranthus (Love Lies Bleeding)“, tvrdého elektro, ktorý má v úmysle tancovať, aby odvrátil ťažkosti. Tu pochádza bolesť zo všetkých strán. Venovaný dlhoročným priateľom Bono a Guggi a jeho skupine mladej dediny Lypton, ohromujúceho melanchólie „Keď bol svet mladý“, sa zdá byť rovnako smutným zbohom a šťastným ahoj deťom, ktoré teraz dokážu prepracovať svet. „Lady Esquire“ oslavuje dospievajúce rozdiely a vidí budovy tancujúce po drogách s mazivom topánok. „The Cirkev lásky“ sa vzdiali od konzervatívnych a katolíckych zvykov Starého Írska a vychutnáva odmietnutie hierarchií a sexuálnych obmedzení. „Šťastie je nebo,“ spieva v piatok, jeho osobný Bacchus „A nebo na našich nohách.“ Prvá téma „Lovesubzero“ sa pomaly presúva z farebnej symfonickej nádhery k elektronickej Óde bez výčitiek svedomia pre partnera, ktorý mu pomohol oslobodiť sa a ocitol sa. Je to hymna milovať, čierny disk poctu brilancii romantiky a partnerstva. A potom je tu „najlepší chlapci v Dubline“, hymnus bez maskovania svojich psov, Ralfie a Stan muža, ktorý ho sprevádzal na mnohých z týchto stretnutí. Je to krátka pieseň s akustickou a klavírnou gitarou zabalená v sviežich lanách. Napriek tomu je to pohyblivé svedectvo, aby sme našli pohodlie a silu všade, kde by sme mohli odolať tomu, ako to potrebujeme. Alebo, ako ho nazýva, „prepustenie, kde som mohol verejne krvácať.“ Napriek tomu, že ECCE Homo, napriek tomu, že je zakorenený v tejto strate, rozpráva tento príbeh prežitia, ako vždy hľadáme, čo nás môže viesť k ďalšej fáze nášho života. Nie je to šťastný alebo tragický album; Namiesto toho je to odvážne čestná vec, ktorá sa pozerá na obe strany celého života a svedčí o tom, ako to bolo a ako to môže byť stále.