Podujatie bolo ukončené!
I AM PLACEBO/INNER GARDEN (Tanec v Aréne)
Podujatie organizuje: Divadlo Aréna
Umiestnenie: Theater Arena, Viedenská cesta 10, Bratislava - Petržalka
Lístky: Získať lístky
Tanec, Výstavy
O podujatí
Prvý večer cyklu Tanec v Aréne prinesie stretnutie s dvoma výraznými osobnosťami slovenského súčasného tanca, ktorí svoju tvorbu intenzívne prezentujú doma aj na medzinárodnej scéne. Prostredníctvom dvoch tanečných predstavení ponúkne divákom jedinečný pohľad na rozmanité podoby a postupy tanečnej virtuozity a choreografického spracovania.
Michal Heriban: I AM PLACEBO
Michal Heriban je slovenský choreograf, performer a vizuálny umelec pôsobiaci najmä v Bratislave, Mníchove a Prahe. Je spoluzakladateľom divadla Jedným dychom a dlhodobo spolupracuje s nemeckým choreografom a vizuálnym umelcom Michom Puruckerom. Jeho tvorba sa vyznačuje silnou vizuálnosťou, fyzickou intenzitou a prepojením štruktúrovanej choreografie s autentickou javiskovou prítomnosťou.
Tanečné predstavenie I AM PLACEBO skúma pamäť tela, podvedomé návyky a mechanizmy, ktoré formujú naše správanie. Ide o oceňované sólo, ktoré v minulom roku získalo prestížne divadelné ocenenie DOSKY v kategórii Mimoriadny počin v tanečnom divadle.
Tomáš Danielis: INNER GARDEN
Tomáš Danielis je choreograf, mediálny umelec a kurátor, ktorého tvorba vychádza z princípu celistvosti vnímania – prepája telo, text, obraz, zvuk a priestor do jednotného umeleckého tvaru. Jeho diela sa pohybujú na hranici tanca, performancie a intermediálneho umenia. Je držiteľom viacerých medzinárodných ocenení, vrátane ceny Contest – TanzRat Wien (2007), a je považovaný za jednu z vedúcich osobností slovenskej tanečnej generácie svojej doby.
V novinke INNER GARDEN sa predstaví v duete so slovenskou tanečnicou Nikolou Kišacovou. Dielo bolo nedávno prezentované v rámci rezidencie v divadle Ponec v Prahe a prináša intímny pohľad na dialóg tiel, priestoru a vnútorného sveta performerov. Skúma, čo znamená byť si navzájom blízky – naprieč generáciami, skúsenosťami a perspektívami. Pýta sa, čo dedíme okrem sociálnych štruktúr, genetiky či praktických, materiálnych vecí: osobné gestá, významy (emocionálne, intelektuálne, osobné), skúsenosti a poznanie, ticho – malé detaily ľudskej existencie. Čo sa stane, keď sa prežitá skúsenosť stane performatívnym materiálom? Čo odovzdávame neúmyselne? Čo z človeka zostane po jeho odchode?
Michal Heriban: I AM PLACEBO
Michal Heriban je slovenský choreograf, performer a vizuálny umelec pôsobiaci najmä v Bratislave, Mníchove a Prahe. Je spoluzakladateľom divadla Jedným dychom a dlhodobo spolupracuje s nemeckým choreografom a vizuálnym umelcom Michom Puruckerom. Jeho tvorba sa vyznačuje silnou vizuálnosťou, fyzickou intenzitou a prepojením štruktúrovanej choreografie s autentickou javiskovou prítomnosťou.
Tanečné predstavenie I AM PLACEBO skúma pamäť tela, podvedomé návyky a mechanizmy, ktoré formujú naše správanie. Ide o oceňované sólo, ktoré v minulom roku získalo prestížne divadelné ocenenie DOSKY v kategórii Mimoriadny počin v tanečnom divadle.
Tomáš Danielis: INNER GARDEN
Tomáš Danielis je choreograf, mediálny umelec a kurátor, ktorého tvorba vychádza z princípu celistvosti vnímania – prepája telo, text, obraz, zvuk a priestor do jednotného umeleckého tvaru. Jeho diela sa pohybujú na hranici tanca, performancie a intermediálneho umenia. Je držiteľom viacerých medzinárodných ocenení, vrátane ceny Contest – TanzRat Wien (2007), a je považovaný za jednu z vedúcich osobností slovenskej tanečnej generácie svojej doby.
V novinke INNER GARDEN sa predstaví v duete so slovenskou tanečnicou Nikolou Kišacovou. Dielo bolo nedávno prezentované v rámci rezidencie v divadle Ponec v Prahe a prináša intímny pohľad na dialóg tiel, priestoru a vnútorného sveta performerov. Skúma, čo znamená byť si navzájom blízky – naprieč generáciami, skúsenosťami a perspektívami. Pýta sa, čo dedíme okrem sociálnych štruktúr, genetiky či praktických, materiálnych vecí: osobné gestá, významy (emocionálne, intelektuálne, osobné), skúsenosti a poznanie, ticho – malé detaily ľudskej existencie. Čo sa stane, keď sa prežitá skúsenosť stane performatívnym materiálom? Čo odovzdávame neúmyselne? Čo z človeka zostane po jeho odchode?