Podujatie bolo ukončené!
Konference k nedožitým 80. narozeninám Věry Jirousové
Konferencia k nedožitým 80. narodeninám Věry Jirousovej
Podujatie organizuje: Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, Cena Věry Jirousové
Umiestnenie: Academy of Arts, Architecture and Design in Prague, náměstí Jana Palacha 80/3, Praha 1
Prednášky a diskusie
O podujatí
Cena Věry Jirousovej srdečne pozýva na odbornú konferenciu, ktorá sa koná pri príležitosti nedožitých 80. narodenín básničky, kritičky a historičky umenia Věry Jirousovej. Jednodňová konferencia sa zameria nielen na osobnosť Věry Jirousovej a ďalších významných kritičiek, ale aj na širšie otázky umeleckej kritiky a postavenia žien-kritičiek v tejto profesii – a to ako v období pred rokom 1989, tak aj v nasledujúcich dekádach.
/>Konferencia ponúkne štyri tematické bloky, ktoré sa budú venovať spoločenskej a politickej podmienenosti kritickej práce, rôznym metodológiám kritického písania či aktuálnym výzvam súčasnej kritiky, ako je prepojenie rolí kritičiek-kurátoriek alebo novo sa objavujúci vzťah medzi umeleckou kritikou a umelou inteligenciou.
Konferencia je určená nielen členom akademickej obce, ale aj všetkým záujemcom o problematiku výtvarnej kritiky.
PROGRAM
Blok 1
10.00– 11.30
Úvod 10.00–10.10
10.10–10.40
Anežka Bartlová: Kritičky zlatých šesťdesiatych
Ak môžeme povedať, že boli 60. roky skutočne zlatým obdobím kultúrnej (aj výtvarnej) kritiky , prejavilo sa to aj v množstve, postavení a pozíciách žien? Príspevok sa bližšie zameria na to, kto písal do najdôležitejších médií v 60. rokoch, aký bol podiel, respektíve rozdiel v počte, ale aj pozíciu žien, ktoré prispievali pravidelne, a pokúsi sa z toho vyvodiť odpoveď na otázku, či a do akej miery platí, že rozkvet kritiky všeobecne niesol výhody aj pre publikujúce ženy.
Mgr. et Mgr. Anežka Bartlová Ph.D. bola redaktorkou časopisu Art+antiques, Zošita pre umenie, teóriu a príbuzné zóny a aktuálne je šéfredaktorkou Artalk.info a odbornou asistentkou Centra audiovizuálnych štúdií FAMU. Doktorát získala na AVU s témou výtvarná kritika v ČSR 60. rokov.
10.40–11.10
Veronika Soukupová: Ambivalencia vlákna. „Terminologické rozpaky“ a teoretické uchopenie tapisérie v písaní Mileny Lamarovej
Umenie druhej polovice 20. storočia charakterizoval tiež – dominantným kánonom dejín umenia prehliadaný – mimoriadny rozvoj tapisérie. Nové poňatie práce s textilom, ktoré sa vymedzovalo voči jeho dekoratívnym a úžitkovým aspektom a presadzovalo svojbytné umelecké vyjadrenie, iniciovalo teoretické diskusie týkajúce sa adekvátneho metodologického a koncepčného ukotvenia. Do medzinárodne prebiehajúcich debát sa zapájali aj československí výtvarníci a výtvarníčky, teoretici a teoretičky, medzi ktorými je významná pozícia Mileny Lamarovej.
Mgr. Veronika Soukupová je absolventkou magisterského odboru Teória a dejín moderného a súčasného umenia na UMPRUM, kde aktuálne pokračuje v doktorandskom štúdiu. Témou jej výskumu je československé textilné umenie dvadsiateho storočia v širších súvislostiach.
11.30–12.00
Jana Migašová: Autenticita ako duševná práca: vybrané aspekty výtvarných kritík Ivy Mojžišovej (1939–2014)
Príspevok sa zameriava na dielo slovenskej kunsthistoričky a kritičky Ivy Mojžišovej, predovšetkým potom na kľúčové pojmy jej hodnotiacich interpretácií: aut. Mojžišová chápe autenticitu v kontexte fenomenológie, existencializmu a spoločensko-politickej reality 60. rokov. Nakoniec sa obrátila aj k vlastnej profesii – prehodnocovala rolu umeleckého kritika či kritičky a vytvorila stručné dejiny tohto žánru, ktoré sa stali súčasťou knihy vydanej v českom jazyku Kritika porozumením (2011).
Doc. Mgr. Jana Migašová, PhD. pôsobí na Inštitúte estetiky a umeleckej kultúry (Filozofická fakulta, Prešovská univerzita) av Spoločnosti pre estetiku na Slovensku. Zameriava sa na slovenské a lokálne vizuálne umenie 20. storočia, zaujíma ju koncept primitivizmu a gýča. Zaoberá sa tiež inovatívnymi prístupmi vo výučbe dejín umenia.
12.00–12.30
Terézia Nekvindová: Kritičky, alebo kurátorky? K nejednoznačným rolám v 90. rokoch Podľa Paula O'Neilla sa v západnom prostredí na prelome 80. a 90. rokov stáva výstava novým diskurzívnym priestorom pre umeleckú prax. Vytváranie výstav tak do určitej miery začalo prevažovať nad kritickým písaním, ktorému sa ale väčšina kurátorov a kurátoriek tiež paralelne venovala. V príspevku sa pokúsim rozviesť, či tieto postrehy môžeme aplikovať aj na české umenie 90. rokov, v ktorom sa práve kurátorstvo etabluje ako nová profesia aj vďaka výrazným ženám ako Milena Slavická alebo nedávno zosnulá Jana Ševčíková. V jej prípade sa ako podotázka ponúka aj to, či je možné o jej práci uvažovať aj samostatne, alebo iba vo dvojici s Jiřím Ševčíkom.
PhDr. Terézia Nekvindová, Ph. D. pôsobí vo Vedecko-výskumnom pracovisku AVU a prednáša na ÚDU FF UK. Zaoberá sa oi. problematikou médiá výstavy, dejinami kurátorstva, socialistickým výstavníctvom a reprezentáciou českého umenia v zahraničí. br/>
13.30–14.00
Milena Bartlová: Ženy v umeleckohistorickom samizdate osemdesiatych rokov
V druhej polovici 80. rokov minulého storočia vychádzali dva periodické samizdatové tituly zamerané na dejiny umenia a výtvarnú kritiku: Zborníky pamiatke a Niekto niečo. Vo svojom príspevku oba „časopisy“ stručne zhodnotím ako v rámci samizdatovej publicistiky, tak aj v konfrontácii s oboma časopismi, ktoré vydával vtedajší Zväz českých výtvarných umelcov, a zamyslím sa nad dôvodmi, prečo zostávajú zanedbávané. Potom sa podrobnejšie zameriam na aktivity žien pri produkcii týchto špecifických médií.
Prof. PhDr. Milena Bartlová CSc. sa zaoberá dejinami umenia v rozšírenom poli a od roku 2011 prednáša na UMPRUM. Aktuálne pripravuje na vydanie knihu Dejiny českých dejín umenia 1970–1990.
14.00–14.30
Marianna Placáková: Lamarová, Vachtová, Jirousová. Rôzne cesty emancipácie? Príspevok sa zaoberá troma osobnosťami miestnej výtvarnej kritiky – Milenou Lamarovou, Ľudmilou Vachtovou a Věrou Jirousovou –, respektíve ich tvorivými obdobiami, počas ktorých sa vyjadrovali k štátne socialistickej emancipácii. Jeho cieľom je predstaviť problematickosť, ktorá vyvstáva pri bádaní týkajúcom sa emancipácie žien v nadväznosti na zachované texty a vyjadrenia jednotlivých autoriek. Príspevok sa zameria na to, ako bol naratív o emancipácii žien pred rokom 1989 konštruovaný v rôznych historických obdobiach.
Mgr. Marianna Placáková, Ph.D. pôsobí na Vedecko-výskumnom pracovisku AVU. Zaoberá sa rodovými kontextmi umeleckej produkcie v (post)socializmu. V poslednom článku sa venuje reprezentácii umelkýň v českom kánone dejín umenia (Slavic Review, leto/2024).
prestávka 14:30–14:50
Blok 4
14.50–16.05
14.50–15.15
Tea Záchová: Výstavný experiment ako záhrada
Kurátorka a kritička Ludmila Vachtová v roku 1964 usporiadala prelomovú výstavu Socha 1964, prvú veľkú konfrontačnú prehliadku strednej a mladej generácie sochárov v Československu, kde boli sochy postavené do priameho dialógu s prírodou. Teraz, v spolupráci s umelcom Matúšom Lipusom a architektom Viktorom Kákošom, Vachtovia myšlienku experimentu ako priestoru rozvíjame nielen pre umenie, ale aj pre verejnosť, a prinášame ju do nových kontextov, ktoré pôvodný rámec libereckej výstavy ďaleko presahujú.
Mgr. Tea Záchová je šefkurátorkou v Galérii Kúpele Liberec a výskumníčkou súčasného umenia. Absolvovala tri študijné programy: Kurátorské štúdiá na FUD UJEP, výtvarnú kultúru na PF UJEP a Humanitné štúdiá štúdia na FF UJEP. V súčasnosti študuje na švédskej Univerzite v Göteborgu na Akadémii umenia a dizajnu.
15.15–15.35 (v anglickom jazyku)
Michał Łukaszuk: Inštitucionalizácia, komercionalizácia, politika identity: Ako sa zmenila umelec príklade súčasnej výstavy avantgardnej umelkyňa Anky Ptaszkowskej
Príspevok sa zameriava na to, ako je avantgarda interpretovaná a nahliadaná zo súčasného pohľadu, pričom sa venuje minuloročnej výstave Anky Ptaszkowskej v Múzeu moderného umenia vo Varšave. Cieľom je ukázať, ako sa kritická recepcia a interpretácia avantgardy rozšírila o feministický, triedny, rodový a trhový rozmer, a ponúknuť vlastný výklad týchto otázok. Michael Łukaszuk získal magisterský titul v odbore Kultúrne štúdiá na Varšavskej univerzite, za svoju diplomovú prácu dostal zvláštnu cenu Sławomira Świontka. Vo svojej práci sa zaoberá novými médiami, prelínaním reality a virtuálna, teóriou performance a vizuálnou kultúrou.
15.35–15.55 (v anglickom jazyku)
Ann-Sophie Gehrig: Výtvarná kritika a AI
Princíp súladu vo veľkých jazykových modeloch formuje výsledok na základe etiky, hodnôt a noriem. Obsah preto môže stratiť svoju originalitu alebo môže byť zmenený (či utlmený) jeho tón. Ak sa budeme spoliehať na umelú inteligenciu bez toho, aby sme pre umeleckú kritiku využili aj primárne zdroje, bude ohrozený kritický prístup k dielam a umelcom. Na príklade vlastného sprievodného textu k výstave, ku ktorej som čerpala porovnanie zo života a diela Liselotte von der Pfalz, nemeckej barónky známej svojimi feministickými hodnotami a nekompromisnosťou, vysvetlím, ako ma práca s umelou inteligenciou priviedla ku kritike jej používania.
< br/>Ann-Sophie Gehrig je multidisciplinárny umelkyne a výskumníčky. Vo svojej práci skúma priesečník umenia, technológií a kritického využitia umelej inteligencie. Po absolvovaní magisterského štúdia na UMPRUM a Konstfack Štokholm pokračuje v štúdiu počítačovej lingvistiky na univerzite v Heidelbergu.
Ukončenie 15.55 – 16.05. s. ďakuje Lenke Strelákovej a Johane Lomovej.
/>Konferencia ponúkne štyri tematické bloky, ktoré sa budú venovať spoločenskej a politickej podmienenosti kritickej práce, rôznym metodológiám kritického písania či aktuálnym výzvam súčasnej kritiky, ako je prepojenie rolí kritičiek-kurátoriek alebo novo sa objavujúci vzťah medzi umeleckou kritikou a umelou inteligenciou.
Konferencia je určená nielen členom akademickej obce, ale aj všetkým záujemcom o problematiku výtvarnej kritiky.
PROGRAM
Blok 1
10.00– 11.30
Úvod 10.00–10.10
10.10–10.40
Anežka Bartlová: Kritičky zlatých šesťdesiatych
Ak môžeme povedať, že boli 60. roky skutočne zlatým obdobím kultúrnej (aj výtvarnej) kritiky , prejavilo sa to aj v množstve, postavení a pozíciách žien? Príspevok sa bližšie zameria na to, kto písal do najdôležitejších médií v 60. rokoch, aký bol podiel, respektíve rozdiel v počte, ale aj pozíciu žien, ktoré prispievali pravidelne, a pokúsi sa z toho vyvodiť odpoveď na otázku, či a do akej miery platí, že rozkvet kritiky všeobecne niesol výhody aj pre publikujúce ženy.
Mgr. et Mgr. Anežka Bartlová Ph.D. bola redaktorkou časopisu Art+antiques, Zošita pre umenie, teóriu a príbuzné zóny a aktuálne je šéfredaktorkou Artalk.info a odbornou asistentkou Centra audiovizuálnych štúdií FAMU. Doktorát získala na AVU s témou výtvarná kritika v ČSR 60. rokov.
10.40–11.10
Veronika Soukupová: Ambivalencia vlákna. „Terminologické rozpaky“ a teoretické uchopenie tapisérie v písaní Mileny Lamarovej
Umenie druhej polovice 20. storočia charakterizoval tiež – dominantným kánonom dejín umenia prehliadaný – mimoriadny rozvoj tapisérie. Nové poňatie práce s textilom, ktoré sa vymedzovalo voči jeho dekoratívnym a úžitkovým aspektom a presadzovalo svojbytné umelecké vyjadrenie, iniciovalo teoretické diskusie týkajúce sa adekvátneho metodologického a koncepčného ukotvenia. Do medzinárodne prebiehajúcich debát sa zapájali aj československí výtvarníci a výtvarníčky, teoretici a teoretičky, medzi ktorými je významná pozícia Mileny Lamarovej.
Mgr. Veronika Soukupová je absolventkou magisterského odboru Teória a dejín moderného a súčasného umenia na UMPRUM, kde aktuálne pokračuje v doktorandskom štúdiu. Témou jej výskumu je československé textilné umenie dvadsiateho storočia v širších súvislostiach.
11.30–12.00
Jana Migašová: Autenticita ako duševná práca: vybrané aspekty výtvarných kritík Ivy Mojžišovej (1939–2014)
Príspevok sa zameriava na dielo slovenskej kunsthistoričky a kritičky Ivy Mojžišovej, predovšetkým potom na kľúčové pojmy jej hodnotiacich interpretácií: aut. Mojžišová chápe autenticitu v kontexte fenomenológie, existencializmu a spoločensko-politickej reality 60. rokov. Nakoniec sa obrátila aj k vlastnej profesii – prehodnocovala rolu umeleckého kritika či kritičky a vytvorila stručné dejiny tohto žánru, ktoré sa stali súčasťou knihy vydanej v českom jazyku Kritika porozumením (2011).
Doc. Mgr. Jana Migašová, PhD. pôsobí na Inštitúte estetiky a umeleckej kultúry (Filozofická fakulta, Prešovská univerzita) av Spoločnosti pre estetiku na Slovensku. Zameriava sa na slovenské a lokálne vizuálne umenie 20. storočia, zaujíma ju koncept primitivizmu a gýča. Zaoberá sa tiež inovatívnymi prístupmi vo výučbe dejín umenia.
12.00–12.30
Terézia Nekvindová: Kritičky, alebo kurátorky? K nejednoznačným rolám v 90. rokoch Podľa Paula O'Neilla sa v západnom prostredí na prelome 80. a 90. rokov stáva výstava novým diskurzívnym priestorom pre umeleckú prax. Vytváranie výstav tak do určitej miery začalo prevažovať nad kritickým písaním, ktorému sa ale väčšina kurátorov a kurátoriek tiež paralelne venovala. V príspevku sa pokúsim rozviesť, či tieto postrehy môžeme aplikovať aj na české umenie 90. rokov, v ktorom sa práve kurátorstvo etabluje ako nová profesia aj vďaka výrazným ženám ako Milena Slavická alebo nedávno zosnulá Jana Ševčíková. V jej prípade sa ako podotázka ponúka aj to, či je možné o jej práci uvažovať aj samostatne, alebo iba vo dvojici s Jiřím Ševčíkom.
PhDr. Terézia Nekvindová, Ph. D. pôsobí vo Vedecko-výskumnom pracovisku AVU a prednáša na ÚDU FF UK. Zaoberá sa oi. problematikou médiá výstavy, dejinami kurátorstva, socialistickým výstavníctvom a reprezentáciou českého umenia v zahraničí. br/>
13.30–14.00
Milena Bartlová: Ženy v umeleckohistorickom samizdate osemdesiatych rokov
V druhej polovici 80. rokov minulého storočia vychádzali dva periodické samizdatové tituly zamerané na dejiny umenia a výtvarnú kritiku: Zborníky pamiatke a Niekto niečo. Vo svojom príspevku oba „časopisy“ stručne zhodnotím ako v rámci samizdatovej publicistiky, tak aj v konfrontácii s oboma časopismi, ktoré vydával vtedajší Zväz českých výtvarných umelcov, a zamyslím sa nad dôvodmi, prečo zostávajú zanedbávané. Potom sa podrobnejšie zameriam na aktivity žien pri produkcii týchto špecifických médií.
Prof. PhDr. Milena Bartlová CSc. sa zaoberá dejinami umenia v rozšírenom poli a od roku 2011 prednáša na UMPRUM. Aktuálne pripravuje na vydanie knihu Dejiny českých dejín umenia 1970–1990.
14.00–14.30
Marianna Placáková: Lamarová, Vachtová, Jirousová. Rôzne cesty emancipácie? Príspevok sa zaoberá troma osobnosťami miestnej výtvarnej kritiky – Milenou Lamarovou, Ľudmilou Vachtovou a Věrou Jirousovou –, respektíve ich tvorivými obdobiami, počas ktorých sa vyjadrovali k štátne socialistickej emancipácii. Jeho cieľom je predstaviť problematickosť, ktorá vyvstáva pri bádaní týkajúcom sa emancipácie žien v nadväznosti na zachované texty a vyjadrenia jednotlivých autoriek. Príspevok sa zameria na to, ako bol naratív o emancipácii žien pred rokom 1989 konštruovaný v rôznych historických obdobiach.
Mgr. Marianna Placáková, Ph.D. pôsobí na Vedecko-výskumnom pracovisku AVU. Zaoberá sa rodovými kontextmi umeleckej produkcie v (post)socializmu. V poslednom článku sa venuje reprezentácii umelkýň v českom kánone dejín umenia (Slavic Review, leto/2024).
prestávka 14:30–14:50
Blok 4
14.50–16.05
14.50–15.15
Tea Záchová: Výstavný experiment ako záhrada
Kurátorka a kritička Ludmila Vachtová v roku 1964 usporiadala prelomovú výstavu Socha 1964, prvú veľkú konfrontačnú prehliadku strednej a mladej generácie sochárov v Československu, kde boli sochy postavené do priameho dialógu s prírodou. Teraz, v spolupráci s umelcom Matúšom Lipusom a architektom Viktorom Kákošom, Vachtovia myšlienku experimentu ako priestoru rozvíjame nielen pre umenie, ale aj pre verejnosť, a prinášame ju do nových kontextov, ktoré pôvodný rámec libereckej výstavy ďaleko presahujú.
Mgr. Tea Záchová je šefkurátorkou v Galérii Kúpele Liberec a výskumníčkou súčasného umenia. Absolvovala tri študijné programy: Kurátorské štúdiá na FUD UJEP, výtvarnú kultúru na PF UJEP a Humanitné štúdiá štúdia na FF UJEP. V súčasnosti študuje na švédskej Univerzite v Göteborgu na Akadémii umenia a dizajnu.
15.15–15.35 (v anglickom jazyku)
Michał Łukaszuk: Inštitucionalizácia, komercionalizácia, politika identity: Ako sa zmenila umelec príklade súčasnej výstavy avantgardnej umelkyňa Anky Ptaszkowskej
Príspevok sa zameriava na to, ako je avantgarda interpretovaná a nahliadaná zo súčasného pohľadu, pričom sa venuje minuloročnej výstave Anky Ptaszkowskej v Múzeu moderného umenia vo Varšave. Cieľom je ukázať, ako sa kritická recepcia a interpretácia avantgardy rozšírila o feministický, triedny, rodový a trhový rozmer, a ponúknuť vlastný výklad týchto otázok. Michael Łukaszuk získal magisterský titul v odbore Kultúrne štúdiá na Varšavskej univerzite, za svoju diplomovú prácu dostal zvláštnu cenu Sławomira Świontka. Vo svojej práci sa zaoberá novými médiami, prelínaním reality a virtuálna, teóriou performance a vizuálnou kultúrou.
15.35–15.55 (v anglickom jazyku)
Ann-Sophie Gehrig: Výtvarná kritika a AI
Princíp súladu vo veľkých jazykových modeloch formuje výsledok na základe etiky, hodnôt a noriem. Obsah preto môže stratiť svoju originalitu alebo môže byť zmenený (či utlmený) jeho tón. Ak sa budeme spoliehať na umelú inteligenciu bez toho, aby sme pre umeleckú kritiku využili aj primárne zdroje, bude ohrozený kritický prístup k dielam a umelcom. Na príklade vlastného sprievodného textu k výstave, ku ktorej som čerpala porovnanie zo života a diela Liselotte von der Pfalz, nemeckej barónky známej svojimi feministickými hodnotami a nekompromisnosťou, vysvetlím, ako ma práca s umelou inteligenciou priviedla ku kritike jej používania.
< br/>Ann-Sophie Gehrig je multidisciplinárny umelkyne a výskumníčky. Vo svojej práci skúma priesečník umenia, technológií a kritického využitia umelej inteligencie. Po absolvovaní magisterského štúdia na UMPRUM a Konstfack Štokholm pokračuje v štúdiu počítačovej lingvistiky na univerzite v Heidelbergu.
Ukončenie 15.55 – 16.05. s. ďakuje Lenke Strelákovej a Johane Lomovej.