Podujatie bolo ukončené!
Lenka Falušiová - Strážci
Lenka Falušiová - Strážcovia
Podujatie organizuje: Jan Čejka Gallery
Umiestnenie: Kampus Hybernska, Hybernská 998/4, Praha 1
Výstavy
O podujatí
Prijmite prosím srdečné pozvanie na výstavu.
Lenka Falušiová - Strážcovia
27. 11. 2024 – 30. 1. 2025
začatie: 27. 11. od 18 hodín
Jan Čejka Gallery - Hybernská 4
https://jancejkagallery.com/program/lenka-falusiova-strazci/
- ------------------------------
Strážcovia
Kde je les , tam je pre Lenku Falušiovú chrám. Od detstva sa učí čítať jeho vnútorný poriadok, komunikovať s tamojšími spoločenstvami a to ako pri fyzických návštevách, tak vo vlastnej imaginácii. Trávi tam podstatnú časť dňa. Ticho pozoruje. Zotrváva. A ako nikde inde splýva s prírodou.
Pri spočinutí v lese sa Lenka Falušiová obracia najmä k stromom. Považuje ich za strážcu nad tamojším dianím. Vetvovie od koreňov po koruny určuje pohyb všetkého, čo do lesa vstúpi. Človek, zver, svetlo, vietor či voda je pod ich ochranou aj tieňom, pričom tamojšie tiene majú mnoho rozličných podôb.
Reč je o udalostiach, ktoré človek pozná skôr z rozprávok a fantazijných príbehov, lenže pre Lenku Falušiovú sú reálne. Plnia nimi stránky svojich denníkov a tiež sa nimi inšpiruje pri tvorbe svojich obrazov.
Raz ju prenasledovala do skalísk temná postava. Keď Lenku vzala za rameno, ukázalo sa, že je našťastie len zo sna. Avšak keď sa Lenka ľaknutím prebudila, za oknami jej izby na kríkoch kráčalo kŕdeľ vrán. Inokedy ju z diaľky pozorovala neurčitá mýtická bytosť meniacej podoby, ktorá sa po príchode bližšie definitívne premenila na obyčajný starý skrútený koreň. A za sebou má tiež nespočetné „náhodné“ stretnutia sa zverí, či už je to biela laň alebo stovky motýľov, pre ktoré sa na okamih stala kvetom.
Uvedené príbehy disponujú natoľko silnou atmosférou, že pred ich racionálnym vysvetlením človek uprednostní fantáziu. A presne taká je aj posledná tvorba Lenky Falušiovej. Kreslí, maľuje na reálnom základe, avšak nie pre nápodobu, ktorú má výborne zvládnutú. Roky poznávala rozmanitosť vetiev, ihličia, šištičiek, listov, kameňa a ďalších prírodnín, aby sa mohla vydať za ne. Namiesto štruktúr samotných v nich hľadá čosi viac - atmosféru a bytosti - ducha lesa. A pomocou spomienok a denníkových záznamov vytvára intuitívne abstraktné scenérie, ktoré sprostredkovávajú les ako natoľko komplexné prostredie, že sa v ňom ľudská imaginácia ocitá na hrane svojich možností.
Lenka Falušiová - Strážcovia
27. 11. 2024 – 30. 1. 2025
začatie: 27. 11. od 18 hodín
Jan Čejka Gallery - Hybernská 4
https://jancejkagallery.com/program/lenka-falusiova-strazci/
- ------------------------------
Strážcovia
Kde je les , tam je pre Lenku Falušiovú chrám. Od detstva sa učí čítať jeho vnútorný poriadok, komunikovať s tamojšími spoločenstvami a to ako pri fyzických návštevách, tak vo vlastnej imaginácii. Trávi tam podstatnú časť dňa. Ticho pozoruje. Zotrváva. A ako nikde inde splýva s prírodou.
Pri spočinutí v lese sa Lenka Falušiová obracia najmä k stromom. Považuje ich za strážcu nad tamojším dianím. Vetvovie od koreňov po koruny určuje pohyb všetkého, čo do lesa vstúpi. Človek, zver, svetlo, vietor či voda je pod ich ochranou aj tieňom, pričom tamojšie tiene majú mnoho rozličných podôb.
Reč je o udalostiach, ktoré človek pozná skôr z rozprávok a fantazijných príbehov, lenže pre Lenku Falušiovú sú reálne. Plnia nimi stránky svojich denníkov a tiež sa nimi inšpiruje pri tvorbe svojich obrazov.
Raz ju prenasledovala do skalísk temná postava. Keď Lenku vzala za rameno, ukázalo sa, že je našťastie len zo sna. Avšak keď sa Lenka ľaknutím prebudila, za oknami jej izby na kríkoch kráčalo kŕdeľ vrán. Inokedy ju z diaľky pozorovala neurčitá mýtická bytosť meniacej podoby, ktorá sa po príchode bližšie definitívne premenila na obyčajný starý skrútený koreň. A za sebou má tiež nespočetné „náhodné“ stretnutia sa zverí, či už je to biela laň alebo stovky motýľov, pre ktoré sa na okamih stala kvetom.
Uvedené príbehy disponujú natoľko silnou atmosférou, že pred ich racionálnym vysvetlením človek uprednostní fantáziu. A presne taká je aj posledná tvorba Lenky Falušiovej. Kreslí, maľuje na reálnom základe, avšak nie pre nápodobu, ktorú má výborne zvládnutú. Roky poznávala rozmanitosť vetiev, ihličia, šištičiek, listov, kameňa a ďalších prírodnín, aby sa mohla vydať za ne. Namiesto štruktúr samotných v nich hľadá čosi viac - atmosféru a bytosti - ducha lesa. A pomocou spomienok a denníkových záznamov vytvára intuitívne abstraktné scenérie, ktoré sprostredkovávajú les ako natoľko komplexné prostredie, že sa v ňom ľudská imaginácia ocitá na hrane svojich možností.