Podujatie bolo ukončené!
Natália Sýkorová, Milan Vagač "Distant, Endless Hum" @VUNU Bratislava
Podujatie organizuje: VUNU
Umiestnenie: Námestie 1. mája 2742/3, Námestie 1. mája 3, Bratislava - Staré Mesto
Prednášky a diskusie, Výstavy
O podujatí
"Distant, Endless Hum"
Natália Sýkorová, Milan Vagač
VUNU Bratislava
otvorenie: 23.4.2025
kurátor: Michal Stolárik
Všadeprítomný statický ruch sa tiahne tekutým svetom, kde túžby klíčia v syntetických útrobách. Ocitáme sa v priestore, v ktorom chlad strieda teplo, napätie pokoj a ľudské sa vytráca v prospech technologického – hoci práve tam môže znovu pulzovať, nachádzať nové formy citlivosti a učiť sa prežiť inak, silnejšie. Je to svet, ktorý existuje po, ale zároveň aj pred. Zvyšková pamäť a pocit povedomého vyzývajú na dotykovú skúsenosť, no radšej zostávame tichými pozorovateľmi spolunažívania nových foriem. Priama stopa človeka zostáva len v náznakoch alebo úplne absentuje, sú tu však záblesky zmyslového života, ktoré pretrvávajú ukryté v hlbokých vrstvách technologických procesov.
Výstavný projekt Distant, Endless Hum premiérovo spája v spoločnom dialógu diela Natálie Sýkorovej a Milana Vagača. Odlišné autorské prístupy sa stretávajú v záujme o vytváranie hybridných situácií, v ktorých pozorujeme neznáme formy s nejednoznačnými funkciami. Obaja prezentujú imaginatívne prostredia a špekulatívne naratívy, ktoré spochybňujú zaužívané predstavy o realite a jej interpretáciách. Prostredníctvom vizuálnej ilúzie a simulovanej účelnosti odkazujú na (ne)ľudské perspektívy, ktoré majú blízko k technologickým prostrediam, syntetickým materiálom a futuristickým či alternatívnym víziám. Objekty a maľby, nesúce abstraktné a geometrické prvky, pracujú s vizuálnym jazykom, ktorý ponúka pohľad na autonómne mechanizmy existujúce medzi plochou a priestorom.
Milan Vagač (1987, žije a tvorí v Prahe) od roku 2022 kontinuálne pracuje a rozvíja maliarsku sériu Gizmo, ktorá má blízko k abstraktným polohám maľby, dizajnu a modernistickým princípom repetície a variácie motívov. Jeho autorský program prirodzene osciluje medzi obrazom, objektom a maliarskou inštaláciou, pričom mu dominujú modulárne kompozície, imaginatívne detaily či vnútorné rozhrania fiktívnych mechanizmov. Plošnou maľbou imituje rôzne neorganické materiály či časti prístrojov a prenáša nás do prostredia automobilového dizajnu či retrofuturistických utopistických modelov. Presvedčivo vytvára haptické ilúzie, ktoré sa vyznačujú príťažlivou sterilitou narúšanou mäkkými formami a aktuálne aj priehľadmi do útrob odkrývajúcich vnútorný život objektov, ktorý mohol vzniknúť syntézou stroja a tela.
Natália Sýkorová (1998, žije a tvorí v Prahe) pôsobí na priesečníku vizuálneho umenia, výskumu a performancie, pričom rozvíja špekulatívne stratégie, ktoré prepája s technológiami a ekologickým uvažovaním. V jej dystopicky pôsobiacich inštalačných situáciách vystupujú do popredia chlad a ostré hrany príťažlivých, no zároveň znepokojivých kovových objektov zasadených do modififikkovateľných ekosystémoch. Zaoberá sa klimatickými krízami a možnosťami prežitia, prelínaním biologických a technologických procesov či vodnými systémami, ktoré sa stávajú nositeľmi dejov a samostatnou infraštruktúrou ovplyvňujúcou naše telá. Sýkorovej nové formy, niekde na pozadí poznačené históriou a mytológiou, ponúkajú priestor na rovnováhu medzi človekom, strojom a prírodou.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
WWW.VUNU.SK
Natália Sýkorová, Milan Vagač
VUNU Bratislava
otvorenie: 23.4.2025
kurátor: Michal Stolárik
Všadeprítomný statický ruch sa tiahne tekutým svetom, kde túžby klíčia v syntetických útrobách. Ocitáme sa v priestore, v ktorom chlad strieda teplo, napätie pokoj a ľudské sa vytráca v prospech technologického – hoci práve tam môže znovu pulzovať, nachádzať nové formy citlivosti a učiť sa prežiť inak, silnejšie. Je to svet, ktorý existuje po, ale zároveň aj pred. Zvyšková pamäť a pocit povedomého vyzývajú na dotykovú skúsenosť, no radšej zostávame tichými pozorovateľmi spolunažívania nových foriem. Priama stopa človeka zostáva len v náznakoch alebo úplne absentuje, sú tu však záblesky zmyslového života, ktoré pretrvávajú ukryté v hlbokých vrstvách technologických procesov.
Výstavný projekt Distant, Endless Hum premiérovo spája v spoločnom dialógu diela Natálie Sýkorovej a Milana Vagača. Odlišné autorské prístupy sa stretávajú v záujme o vytváranie hybridných situácií, v ktorých pozorujeme neznáme formy s nejednoznačnými funkciami. Obaja prezentujú imaginatívne prostredia a špekulatívne naratívy, ktoré spochybňujú zaužívané predstavy o realite a jej interpretáciách. Prostredníctvom vizuálnej ilúzie a simulovanej účelnosti odkazujú na (ne)ľudské perspektívy, ktoré majú blízko k technologickým prostrediam, syntetickým materiálom a futuristickým či alternatívnym víziám. Objekty a maľby, nesúce abstraktné a geometrické prvky, pracujú s vizuálnym jazykom, ktorý ponúka pohľad na autonómne mechanizmy existujúce medzi plochou a priestorom.
Milan Vagač (1987, žije a tvorí v Prahe) od roku 2022 kontinuálne pracuje a rozvíja maliarsku sériu Gizmo, ktorá má blízko k abstraktným polohám maľby, dizajnu a modernistickým princípom repetície a variácie motívov. Jeho autorský program prirodzene osciluje medzi obrazom, objektom a maliarskou inštaláciou, pričom mu dominujú modulárne kompozície, imaginatívne detaily či vnútorné rozhrania fiktívnych mechanizmov. Plošnou maľbou imituje rôzne neorganické materiály či časti prístrojov a prenáša nás do prostredia automobilového dizajnu či retrofuturistických utopistických modelov. Presvedčivo vytvára haptické ilúzie, ktoré sa vyznačujú príťažlivou sterilitou narúšanou mäkkými formami a aktuálne aj priehľadmi do útrob odkrývajúcich vnútorný život objektov, ktorý mohol vzniknúť syntézou stroja a tela.
Natália Sýkorová (1998, žije a tvorí v Prahe) pôsobí na priesečníku vizuálneho umenia, výskumu a performancie, pričom rozvíja špekulatívne stratégie, ktoré prepája s technológiami a ekologickým uvažovaním. V jej dystopicky pôsobiacich inštalačných situáciách vystupujú do popredia chlad a ostré hrany príťažlivých, no zároveň znepokojivých kovových objektov zasadených do modififikkovateľných ekosystémoch. Zaoberá sa klimatickými krízami a možnosťami prežitia, prelínaním biologických a technologických procesov či vodnými systémami, ktoré sa stávajú nositeľmi dejov a samostatnou infraštruktúrou ovplyvňujúcou naše telá. Sýkorovej nové formy, niekde na pozadí poznačené históriou a mytológiou, ponúkajú priestor na rovnováhu medzi človekom, strojom a prírodou.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
WWW.VUNU.SK