Podujatie bolo ukončené!
Nezabudnutí susedia: Podujatie k Pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia
Podujatie organizuje: Akropola Kremnica
Umiestnenie: Akropola Kremnica, P. Križku 393/10, Kremnica
Lístky: Získať lístky
O podujatí
Kde: Akropola Kremnica
Kedy: 17. 9. 2025, 17.00 – 20.00
Čo: tryzna (17.00), prednáška historika Antona Hruboňa (18.00) a beseda so spisovateľom Pálom Závadom (19.00)
PROGRAM:
17.00 Spomienková tryzna:
Nezabudnutí susedia
- spomienková tryzna pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia
- siréna, zvuk zvonov a minúta ticha
- príhovor Daniela Haas Kianičku
- audio-príhovory pamätníkov, odborníkov a aktivistov
- modlitba za zomrelých rabína M. B. Kapustina
- čítanie mien obetí holokaustu a záchrancov
(zapaľovanie sviečok a ukladanie pietnych kamienkov)
- záver
18.00 Prednáška historika Antona Hruboňa:
V druhej časti programu vystúpi známy slovenský historik Anton Hruboň, a to s prednáškou venovanou tematike vojnovej Slovenskej republiky a holokaustu. Zameria sa na všeobecný kontext i konkrétne udalosti, z ktorých viaceré sa týkali aj mesta Kremnica (trvanie cca 45 min.).
Doc. PhDr. Anton Hruboň, PhD. (* 1989) sa zaoberá politickými dejinami Slovenska a strednej Európy v 20. storočí, komparatívnymi štúdiami európskeho fašizmu, problémami medzinárodných vzťahov a bezpečnosti a problematikou nacionalizmov. Osobitne sa venuje problematike holokaustu. Je autorom ôsmich monografií (napr. Slovenský štát v nás, Mýtus a kult Jozefa Tisa, Fašizmus náš slovenský, či popularizačné NACIonaliZMY v nás), učebných textov a množstva štúdií a článkov. Publikoval na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Bielorusku a Holandsku. Absolvoval študijné pobyty v Prahe, Ríme, Mníchove a vo Viedni. Pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Fakulta politický vied a medzinárodných vzťahov – Katedra bezpečnostných štúdií).
"Podujatie je realizované s pomocou Conference on Jewish Material Claims Against Germany podporovanej Spolkovým ministerstvom financií (Bundesministerium der Finanzen) a Nadáciou Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť (Stiftung Erinnerung, Verantwortung und Zukunft) v rámci Claims Conference University Partnership Program in Holocaust Studies."
19.00 Beseda so spisovateľom Pálom Závadom z Maďarska:
Spisovateľ a publicista Pál Závada (1954) patrí medzi najuznávanejších súčasných maďarských spisovateľov v stredoeurópskom priestore. Pochádza zo Slovenského Komlóša. Korene jeho autorskej výpovede spočívajú v skúmaní života a myslenia ľudí, medzi ktorými vyrastal a udržiaval pôvodnú kultúru so špecifickým jazykom – komlóštinou.
Je autorom množstva románov, noviel a divadelných hier. Debutoval v roku 1986 románom Preš na kulakov. K jeho najznámejším dielam patria tituly Kým sa zotmie, Jadvigin vankúšik, Milota, Potomkovia fotografa, Prirodzené svetlo, Deň na trhu či Popolček a tráva. Je aj autorom prekladu slovenských rozprávok do maďarčiny. Román Prirodzené svetlo sa stal inšpiráciou pre rovnomenný film, ktorý v tom istom roku získal Strieborného medveďa na festivale Berlinale.
Prelomovým dielom Pála Závadu je román Jadvigin vankúšik (1997, slovenský preklad Renáta Deáková /1999/). Príbeh nešťastnej lásky, odvíjajúci sa od čias prvej svetovej vojny a písaný formou denníkov, postavil do pozoru jazykovedcov, literárnych historikov, kritikov a otvoril priestor pre nové úvahy o stredoeurópanstve. Veľmi úspešný sa stal aj na Slovensku.
Pál Závada sa vo svojich dielach venuje predovšetkým tematike dejín 20. storočia s jeho veľkými historickými tragédiami (diktatúry, vojny, holokaust). Dokáže majstrovsky prelínať spoločenské súvislosti s intímnymi životnými peripetiami postáv. Za svoje diela dostal viacero významných literárnych ocenení, no za neúnavný kritický občiansky postoj je jeho meno v Maďarsku už dlho na čiernej listine.
Spisovateľ a publicista Pál Závada patrí medzi najuznávanejších súčasných maďarských spisovateľov v stredoeurópskom priestore. Pochádza zo Slovenského Komlóša, mestečka na juhu Maďarska, kam sa vo viacerých vlnách v minulosti sťahovali predkovia z územia dnešného Slovenska. Korene jeho autorskej výpovede spočívajú práve v skúmaní života a myslenia ľudí, medzi ktorými vyrastal a udržiaval pôvodnú kultúru so špecifickým jazykom – komlóštinou. Aby Pál Závada odkryl živý nerv tejto skomoleniny slovenčiny, maďarčiny a nemčiny, rozhodol sa študovať sociológiu, ktorá ho rýchlo priviedla aj k napísaniu prvých literárnych diel.
V roku 1986 debutoval románom Kulákprés (Preš na kulakov), v roku 1996 vydal zbierku noviel Mielőtt elsötétül (Kým sa zotmie). O rok neskôr vyšiel v Maďarsku jeho prvý veľký román Jadviga párnája (Jadvigin vankúšik), ktorý ho v okamihu zaradil medzi najčítanejších a vysoko hodnotených autorov súčasnej maďarskej literatúry. Prelomové dielo vyšlo na Slovensku v roku 1999 vo výbornom preklade Renáty Deákovej a aj tunajšie čitateľské publikum oň prejavilo nebývalý záujem. Príbeh nešťastnej lásky, odvíjajúci sa od čias prvej svetovej vojny a písaný formou denníkov, postavil do pozoru našich jazykovedcov, literárnych historikov, kritikov a otvoril priestor pre nové úvahy o stredoeurópanstve. Pre autora sa stal zároveň základom jeho románovej trilógie doplnenej dielami Milota (2002) a Potomkovia fotografa (2004, slovenský preklad Renáty Deákovej vyšiel v roku 2010).
V roku 2021 vyšiel na Slovensku druhý najvýznamnejší Závadov román Természetes fény pod názvom Prirodzené svetlo. Román sa stal inšpiráciou aj pre rovnomenný film, ktorý v tom istom roku získal Strieborného medveďa na festivale Berlinale. Autor v knihe zachytáva obdobie pred druhou svetovou vojnou, počas nej a tesne po nej a potvrdzuje svoju majstrovskú schopnosť prelínať spoločenské súvislosti s intímnymi životnými peripetiami postáv. Ideovú základňu opäť buduje v Slovenskom Komlóši, no dianie situuje do širšieho regiónu ohraničeného vtedajším územným a politickým usporiadaním strednej Európy.
Autorkou slovenského prekladu je Eva Andrejčáková a cez mnohovrstvevnaté dielo pokračuje v objavovaní autorovho literárneho jazyka. V roku 2024 v jej preklade vyšiel aj román Egy piaci nap (Deň na trhu). V ňom sa Závada síce odkláňa od komlóšskej identity, ale cez príbeh odohrávajúci sa vo fiktívnej maďarskej dedine Kunmadaras sústredene pokračuje v priereze dejinných udalostí po druhej svetovej vojne, približujúc pohnútky tých, čo dopustili židovský pogrom po návrate preživších z koncentračných táborov. Pál Závada je autorom takmer dvadsiatky románov, zatiaľ poslednými sú Hajó a ködben (Loď v hmle), Wanderer, Apfelbaum a Pernye és fű (Popolček a tráva). Okrem románov napísal aj divadelné hry o krízových obdobiach 20. storočia. Do maďarčiny preložil slovenské rozprávky, ktoré v roku 2010 vyšli knižne pod názvom 33 szlovák népmese (33 slovenských ľudových rozprávok). Za svoje diela dostal viacero významných literárnych ocenení, no za neúnavný kritický občiansky postoj je jeho meno už dlho na čiernej listine.
Má dvoch synov, žije a tvorí v Budapešti a pravidelne sa vracia do svojho rodiska.
Vstupné: dobrovoľné
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Claims conference, Federal Ministry of Finance
Kedy: 17. 9. 2025, 17.00 – 20.00
Čo: tryzna (17.00), prednáška historika Antona Hruboňa (18.00) a beseda so spisovateľom Pálom Závadom (19.00)
PROGRAM:
17.00 Spomienková tryzna:
Nezabudnutí susedia
- spomienková tryzna pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia
- siréna, zvuk zvonov a minúta ticha
- príhovor Daniela Haas Kianičku
- audio-príhovory pamätníkov, odborníkov a aktivistov
- modlitba za zomrelých rabína M. B. Kapustina
- čítanie mien obetí holokaustu a záchrancov
(zapaľovanie sviečok a ukladanie pietnych kamienkov)
- záver
18.00 Prednáška historika Antona Hruboňa:
V druhej časti programu vystúpi známy slovenský historik Anton Hruboň, a to s prednáškou venovanou tematike vojnovej Slovenskej republiky a holokaustu. Zameria sa na všeobecný kontext i konkrétne udalosti, z ktorých viaceré sa týkali aj mesta Kremnica (trvanie cca 45 min.).
Doc. PhDr. Anton Hruboň, PhD. (* 1989) sa zaoberá politickými dejinami Slovenska a strednej Európy v 20. storočí, komparatívnymi štúdiami európskeho fašizmu, problémami medzinárodných vzťahov a bezpečnosti a problematikou nacionalizmov. Osobitne sa venuje problematike holokaustu. Je autorom ôsmich monografií (napr. Slovenský štát v nás, Mýtus a kult Jozefa Tisa, Fašizmus náš slovenský, či popularizačné NACIonaliZMY v nás), učebných textov a množstva štúdií a článkov. Publikoval na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Bielorusku a Holandsku. Absolvoval študijné pobyty v Prahe, Ríme, Mníchove a vo Viedni. Pôsobí na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Fakulta politický vied a medzinárodných vzťahov – Katedra bezpečnostných štúdií).
"Podujatie je realizované s pomocou Conference on Jewish Material Claims Against Germany podporovanej Spolkovým ministerstvom financií (Bundesministerium der Finanzen) a Nadáciou Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť (Stiftung Erinnerung, Verantwortung und Zukunft) v rámci Claims Conference University Partnership Program in Holocaust Studies."
19.00 Beseda so spisovateľom Pálom Závadom z Maďarska:
Spisovateľ a publicista Pál Závada (1954) patrí medzi najuznávanejších súčasných maďarských spisovateľov v stredoeurópskom priestore. Pochádza zo Slovenského Komlóša. Korene jeho autorskej výpovede spočívajú v skúmaní života a myslenia ľudí, medzi ktorými vyrastal a udržiaval pôvodnú kultúru so špecifickým jazykom – komlóštinou.
Je autorom množstva románov, noviel a divadelných hier. Debutoval v roku 1986 románom Preš na kulakov. K jeho najznámejším dielam patria tituly Kým sa zotmie, Jadvigin vankúšik, Milota, Potomkovia fotografa, Prirodzené svetlo, Deň na trhu či Popolček a tráva. Je aj autorom prekladu slovenských rozprávok do maďarčiny. Román Prirodzené svetlo sa stal inšpiráciou pre rovnomenný film, ktorý v tom istom roku získal Strieborného medveďa na festivale Berlinale.
Prelomovým dielom Pála Závadu je román Jadvigin vankúšik (1997, slovenský preklad Renáta Deáková /1999/). Príbeh nešťastnej lásky, odvíjajúci sa od čias prvej svetovej vojny a písaný formou denníkov, postavil do pozoru jazykovedcov, literárnych historikov, kritikov a otvoril priestor pre nové úvahy o stredoeurópanstve. Veľmi úspešný sa stal aj na Slovensku.
Pál Závada sa vo svojich dielach venuje predovšetkým tematike dejín 20. storočia s jeho veľkými historickými tragédiami (diktatúry, vojny, holokaust). Dokáže majstrovsky prelínať spoločenské súvislosti s intímnymi životnými peripetiami postáv. Za svoje diela dostal viacero významných literárnych ocenení, no za neúnavný kritický občiansky postoj je jeho meno v Maďarsku už dlho na čiernej listine.
Spisovateľ a publicista Pál Závada patrí medzi najuznávanejších súčasných maďarských spisovateľov v stredoeurópskom priestore. Pochádza zo Slovenského Komlóša, mestečka na juhu Maďarska, kam sa vo viacerých vlnách v minulosti sťahovali predkovia z územia dnešného Slovenska. Korene jeho autorskej výpovede spočívajú práve v skúmaní života a myslenia ľudí, medzi ktorými vyrastal a udržiaval pôvodnú kultúru so špecifickým jazykom – komlóštinou. Aby Pál Závada odkryl živý nerv tejto skomoleniny slovenčiny, maďarčiny a nemčiny, rozhodol sa študovať sociológiu, ktorá ho rýchlo priviedla aj k napísaniu prvých literárnych diel.
V roku 1986 debutoval románom Kulákprés (Preš na kulakov), v roku 1996 vydal zbierku noviel Mielőtt elsötétül (Kým sa zotmie). O rok neskôr vyšiel v Maďarsku jeho prvý veľký román Jadviga párnája (Jadvigin vankúšik), ktorý ho v okamihu zaradil medzi najčítanejších a vysoko hodnotených autorov súčasnej maďarskej literatúry. Prelomové dielo vyšlo na Slovensku v roku 1999 vo výbornom preklade Renáty Deákovej a aj tunajšie čitateľské publikum oň prejavilo nebývalý záujem. Príbeh nešťastnej lásky, odvíjajúci sa od čias prvej svetovej vojny a písaný formou denníkov, postavil do pozoru našich jazykovedcov, literárnych historikov, kritikov a otvoril priestor pre nové úvahy o stredoeurópanstve. Pre autora sa stal zároveň základom jeho románovej trilógie doplnenej dielami Milota (2002) a Potomkovia fotografa (2004, slovenský preklad Renáty Deákovej vyšiel v roku 2010).
V roku 2021 vyšiel na Slovensku druhý najvýznamnejší Závadov román Természetes fény pod názvom Prirodzené svetlo. Román sa stal inšpiráciou aj pre rovnomenný film, ktorý v tom istom roku získal Strieborného medveďa na festivale Berlinale. Autor v knihe zachytáva obdobie pred druhou svetovou vojnou, počas nej a tesne po nej a potvrdzuje svoju majstrovskú schopnosť prelínať spoločenské súvislosti s intímnymi životnými peripetiami postáv. Ideovú základňu opäť buduje v Slovenskom Komlóši, no dianie situuje do širšieho regiónu ohraničeného vtedajším územným a politickým usporiadaním strednej Európy.
Autorkou slovenského prekladu je Eva Andrejčáková a cez mnohovrstvevnaté dielo pokračuje v objavovaní autorovho literárneho jazyka. V roku 2024 v jej preklade vyšiel aj román Egy piaci nap (Deň na trhu). V ňom sa Závada síce odkláňa od komlóšskej identity, ale cez príbeh odohrávajúci sa vo fiktívnej maďarskej dedine Kunmadaras sústredene pokračuje v priereze dejinných udalostí po druhej svetovej vojne, približujúc pohnútky tých, čo dopustili židovský pogrom po návrate preživších z koncentračných táborov. Pál Závada je autorom takmer dvadsiatky románov, zatiaľ poslednými sú Hajó a ködben (Loď v hmle), Wanderer, Apfelbaum a Pernye és fű (Popolček a tráva). Okrem románov napísal aj divadelné hry o krízových obdobiach 20. storočia. Do maďarčiny preložil slovenské rozprávky, ktoré v roku 2010 vyšli knižne pod názvom 33 szlovák népmese (33 slovenských ľudových rozprávok). Za svoje diela dostal viacero významných literárnych ocenení, no za neúnavný kritický občiansky postoj je jeho meno už dlho na čiernej listine.
Má dvoch synov, žije a tvorí v Budapešti a pravidelne sa vracia do svojho rodiska.
Vstupné: dobrovoľné
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Claims conference, Federal Ministry of Finance