NIKITA'S THATTUKADA

Ďalšia šanca pre Nikita's ThatTukadda. Domáce jedlo, ktoré oživuje podstatu indických cestných reštaurácií! Nenechajte si ujsť!

Moje najskoršie spomienky v kuchyni sa začalo vo veku 4 rokov, hrali sa s vodou a experimentovali s mojimi grandfázami. Môj otec by sa ku mne pripojil v týchto kulinárskych dobrodružstvách a učil ma, ako smažiť vajíčko s detskou kuchynskou súpravou IKEA, pretože sme predstierali, že hosťujú vlastnú kuchársku show, inšpirovanú Rachel Ray. V škole bol obed udalosť - Friends a ja by som netrpezlivo rozbalil našich Tiffinov a predchádzal všetko od Jalajovej mamy Masala Idlis až po kuracie kari mojej mamy. Keď kráčal domov zo školy, sníval som o tom, čo moja mama vyrobila, a snažím sa uhádnuť jedlo z vôní, ktoré vyplnia chodbu. Aj keď som sa niekedy cítil sklamaný, keď to bolo znova Sambar alebo Dal, sú to tie jednoduché jedlá, ktoré mi najviac chýbajú od presťahovania sa do Amsterdamu. Naučiť sa variť sa pre mňa stalo spôsobom, ako sa spojiť s mojimi koreňmi a vyjadriť lásku. Ako raz napísal Ella Risbridger: „Kuchyne sú priestorom pre intimitu, pretože sa budem dotknúť rúk vecí, ktoré pôjdu do vašich úst, budem ochutnať to, čo ochutnajte.“

Potom je India - miesto, ktoré som nikdy nežil, kde nehovorím jazykom, ale miesto, ktoré sa cíti hlboko so mnou. Od pulzujúcich chutí Shillong po srdečné jedlá Goa, Bangalore a Palakkad som strávil celoživotné centrum jedla domu, ktorý navštevujem iba vo fragmentoch. Napriek času a vzdialenosti ma jedlo spája s mojím dedičstvom a spomienkami na rodinu, ktorá už nie je s nami. Nikdy by som si tieto presné príchute obnovil, ale to, čo môžem zdieľať, je pocit - teplo, láska, zmysel pre domov, ktorý jedlo prináša.

Toto je to, čo chcem priniesť svojej komunite tu v Amsterdame. Prostredníctvom tejto kuchynskej kontextovej kontextu v Bar Pekky dúfam, že sa podelím nielen s jedlom, ale maľujem plátno príbehov, spomienok a lásky, ktoré idú do každého jedla.