NIKITA'S THATTUKADA... FIFTH EDITION!

Ďalšia šanca pre Nikitovho Thattukaddu. Domáce jedlo, ktoré oživuje podstatu indických cestných reštaurácií! Nepremeškajte!

Moje prvé spomienky v kuchyni sa začali vo veku 4 rokov, keď som sa hral s hrncami s vodou a experimentoval s koreninami po boku môjho zosnulého starého otca. Môj otec sa ku mne pripojil k týmto kulinárskym dobrodružstvám a učil ma, ako smažiť vajíčko pomocou detskej kuchynskej súpravy IKEA, keď sme predstierali, že moderujeme vlastnú kuchársku show, inšpirovanú Rachel Ray.

Jedlo bolo vždy v srdci môjho života. V škole bol obed udalosťou – kamaráti a ja sme nedočkavo vybaľovali naše cukríky a predvádzali sme všetko od masala idlis Jalajovej mamy až po mamkino kuracie kari z predchádzajúcej noci. Keď som išiel domov zo školy, sníval som o tom, čo urobila moja mama, a snažil som sa uhádnuť jedlo podľa vôní, ktoré napĺňali chodbu. Aj keď som sa niekedy cítil sklamaný, keď to bol opäť sambar alebo dal, práve tie jednoduché jedlá mi od presťahovania do Amsterdamu chýbajú najviac.

Keď som prišiel do Amsterdamu, začal som si vážiť maličkosti, ktoré tvoria dom cítiť sa ako doma – a mamin dal bola prvá vec, ktorá mi napadla. Naučiť sa variť sa pre mňa stalo spôsobom, ako sa spojiť so svojimi koreňmi a vyjadriť lásku. Ako raz napísala Ella Risbridger: „Kuchyne sú priestorom pre intimitu, pretože sa rukami dotknem vecí, ktoré vám pôjdu do úst, ochutnám to, čo ochutnáte vy.“

Potom je tu India – miesto Nikdy som nežil tam, kde nehovorím jazykom, no miesto, ktoré je so mnou hlboko spojené. Od živých chutí Shillongu až po potešujúce jedlá z Goa, Bangalore a Palakkad, celý život som si vážil jedlo z domu, ktorý navštevujem len v útržkoch. Napriek času a vzdialenosti ma jedlo spája s mojím dedičstvom a spomienkami na rodinu, ktorá už nie je medzi nami.

Či už je to Vindaloo môjho starého otca, pečené hovädzie mäso môjho strýka alebo chapati mojej babičky, jedlá, ktoré sme zdieľali sú súčasťou štruktúry môjho života. Možno nikdy nezopakujem presne tie chute, ale môžem sa podeliť o ten pocit – teplo, lásku, pocit domova, ktorý jedlo prináša.

Toto chcem priniesť do svojej komunity tu v Amsterdam. Dúfam, že prostredníctvom tohto kuchynského vyskakovacieho okna v bare Pekky sa podelím nielen o jedlo, ale namaľujem aj plátno príbehov, spomienok a lásky, ktoré sú súčasťou každého jedla.