Nová dimenzia filmu

V roku 1927, v čase keď nemý film zažíva svoj vrchol, prichádza zlom. Je paradoxom, že na prvý pohľad nenápadný technický vynález zruinuje skoro všetky dovtedajšie výdobytky filmovej reči. Veľké režisérske osobnosti sa s novou situáciou nevedia vyrovnať a film stojí pred novým počiatkom. Strieborné plátno ovládlo slovo a obraz ho nasleduje v pozícii sluhu. Je len málo tých, ktorí uchopia zvuk ako výdobytok, ktorý odomyká nové možnosti filmu - od kompozičných (zvuk dodáva plochému obrazu hĺbku), cez tie, čo rozširujú svet filmu (zvuk mimo obraz), až po významové presahy (v podobe audiovizuálneho kontrapunktu).

Vrah medzi nami (Fritz Lang, DE, 1931, 117’)
Mesto je sužované vrahom detí. Po jeho dopadnutí prahne nielen miestna polícia, ale aj skupina kriminálnych živlov, ktorým práve nevonia zvýšená aktivita policajných zložiek v ich rajóne. Langov film, založený na skutočnom prípade, otvára okrem iného otázku spravodlivosti vykonávanej ľudom. Pre film je nesmierne dôležitá práca so zvukom – tvorcovia ho využívajú ako plnohodnotný výrazový a dramatický prvok a dosahujú tak pozoruhodné účinky.