O | Eva Moflárová

Náš výstavný program pokračuje výstavou ďalšej výnimočnej autorky, umelkyne Evy Moflárovej.

Solo výstava Evy Moflárovej s názvom písmena O predstavuje uzavretý cyklus malieb, kresieb a objektov. O, je o oblej forme, o kruhu, o vajci, o oku, o oblohe, obmývaní oblých tvarov, o obrazoch svetla, ale i o ochrane života. Myšlienkou výstavy je koncept úžasu nad životom. „Ó!“ je priam zvolaním. Je
transcendentálnou úvahou o živote, jeho formách, ale aj o jeho chemických, biologických a fyzikálnych prejavoch.

O-tvary sú kultivované ako baktérie v Petriho miskách, množia sa, rastú, obaľuje ich voda, tekutina, ktorá im vytvára mäkké a životu priaznivé prostredie. Akoby ich Eva obalila vatou, či obviazala obväzmi, aby ich ochránila, ale aj aby poukázala na krehkosť a vitálnosť buniek.

Organické mikroštruktúry, akési prierezy rastlín, opisuje automatickým písaním pomocou opakovania písmena O, no zároveň z nich vznikajú tvary, ktoré sú viditeľné pomocou mikroskopu. Teda nie tie, čo vnímame očami, ale pomocou prístroja. Ako výskumníčka odtajňuje skrytý život buniek. Tie momenty, keď sa život začína, teda ešte predtým, ako je život zreteľný. Aj jej práce nám pripomenú to, čo sme sa učili na biológii: ako vzniká život.

Bunka sa oddelí, vzniknú dve, potom štyri. Zygota sa mení na morulu, guľovitý bunečný zhluk, potom na blastulu. Proces znakovo podobajúci sa na plod moruše. Podobne ako v maľbách a kresbách Evy. Vajce je pre Evu Moflárovú odkazom na tehotenstvo, ale aj na ženské telo, panenskú blanu, ovuláciu, lat. ovarium (vaječníky), oplodnené vajíčko, plod, zhmotňujúci vznik života.

Ďalším posunom o-témy je Evina „krehká geometria“, ktorá medituje o videní, o tom, čo je videnie a ako vidíme. Nie sú to radikálne geometrie, ale geometricky redukované fragmenty
obrazov toho, čo je videné cez objektív. Tu používa aj racionálne štruktúry ako výsek, detail, perspektívu, architektonicky organizovaný ovál. V rámci jej tvorby ide tiež o návrat k farebnosti používaním troch základných farieb, zosvetlených až na hranicu rozpoznateľnosti. Ide o delikátny kolorizmus, bez kontrastov, akoby ste na jej obrazy hľadeli cez akúsi vrstvu, blanu, závoj. Zobrazuje krehké neviditeľné vzťahy, ktoré vidí iba jeden človek, ktorý hľadí do šošovky. Je to intímny pohľad. V tejto o-geometrickej maľbe nie sú žiadne svaly a silné gestá, ale ich opak. Osamotenosť a ticho, šepkajú: nedotýkať sa ma.

Cyklus diel výstavy pokračuje zobrazením vzťahov s deťmi, s jej dcérami Karolínkou a Elenkou. Obrazy sú už mapami pohybu živých bytostí, sú o vzťahoch dospelých s deťmi, napríklad na prechádzke v prírode.

Koncept oblúkovitej cesty od bunky – vajíčka k dieťaťu zobrazuje na kresbe a jej vyšívanej reprodukcii na textilnej tapisérii od Anny Márie Digoňovej. Na portrétnej kresbe ležiacej hlavy, čierne ťahy štetca zobrazujú tvár matky. V príbehu výstavy je to matka po pôrode, matka, ktorá sa prispôsobila dieťaťu, je po tom všetkom, utrápená, ale aj spokojná, v stave meditácie a pozorovania živých bytostí – detí. Vajce sa naplnilo.

⭐️ Kurátorkou výstavy je Gabriela Garlatyová
🗓️ 10. marca 2025
🕕 18:00
📍 Kováčska 11