Open studio - Ewerything Returns to Quiet

Chodím do lužných lesov. Miešajú sa tu staré majestátne stromy s
mladými výrastkami, obopínajú ich kilometre lián brečtanov, mladé akurát sa ambiciózne štverajúce po starších stromoch nahor aj staré zdrevenené telá tých vyžitých, ktoré gravitácia ťahá nazad k zemi. Z času na čas sa nejaký strom len tak zvalí na ostatné, ako
opitý otec na gauč po návrate z krčmy domov a už zostane ležať. Veľké vetvy sa lámu pod tlakom vetra alebo len už proste nevládzu, v prasklinách sa odhaľujú všetky vrstvy, ktorými sa roky obaľovali aj s vyhnitými stredmi, cez ktoré už dávno neprúdil život. Stromy urústajú svojej vlastnej smrti. Povedala nám pri jednej prehliadke botanickej záhrady sprevádzajúca.
Z kartónu som si vyrobila krabicu 40x50x60 cm a potiahla ju hnedou knihárskou flokážou, aby čo najviac splynula s prostredím. Do medeného plechu som vyvŕtala dieru 0,5 mm a spravila z nej primitívny objektív. Chodím do lužných lesov s veľkou krabicou na chrbte. Pripevňujem ju k stromom a opúšťam ju. Nechávam ju potichu nebadane splynúť s prostredím, stať sa súčasťou lesa, aby cez malý otvor vrstvu po vrstve nasávala odrazené svetlo.
Nechávam jej všetok čas, ktorý potrebuje, nevyvíjam tlak. Nechám ju aby odhalovala prostredie v celej jeho podobe, zaznamená každý kontakt, každý uhol svetla, ktorý dopadá na túto Zem. A. Salminem: píše “V dobe fosilného nihilizmu pôsobí fotografia ako pripomienka Slnka, ku ktorému sa fosilný človek môže obracať a nie iba jednoducho čakať kým vyhynie.” “Joanna Zylinsky v knihe
Nelidská fotografia v uvažovaní o fotografii ide ešte ďalej a navrhuje chápať fotografiu ako proces fosilizácie spôsobenej svetlom, ku ktorému dochádza naprieč rôznymi médiami. Ďalej tvrdí že: súvislosť medzi fosilizáciou a fotografiou nie je iba metafora a že toto poňatie nám môže povedať niečo nové ako o fotografickom médiu, tak o podmienkach, ktoré potrebuje a ktoré sú tiež podmienkami našej existencie - sú to svetlo, energia a
slnko.” (str.123)
V zime krabici stačí na rozpoznateľný obraz jeden deň, ale po jarnom zalystnení, čas exponencionálne stúpa. Niekedy tam visí aj týždeň, nasáva vlhkosť dažďa spolu s lesom, hmyz sa ju snaží pomaly privlastniť, kým sa opäť nevynorím z lesa a neodveziem ju do mesta. Výsledok je neistý a o jeho kvalite rozhoduje pochopenie a schopnosť citlivo čítať podmienky okolo seba.