Pohled na Terezín jako na „starobní ghetto“

V januári 1942 sa konala neslávne známa konferencia vo Wannsee, ktorá terezínskemu getu prisúdila novú úlohu – malo slúžiť ako „starobné geto“ pre Židov z Nemecka a Rakúska. V už aj tak drsných podmienkach Terezína boli životné pomery pre starých väzňov ešte krutejšie. Starí ľudia, oslabení vekom a zdravotnými problémami, čelili nielen úplne nedostatočnej strave, hygienickým nedostatkom a zlým ubytovacím podmienkam, ale aj odlúčením od svojich rodín a izolácií od ostatných väzňov. Prednáška Radany Rutovej z Pamätníka Terezín sa zameria nielen na životnú situáciu a postavenie starých väzňov v rámci núteného spoločenstva terezínskeho geta, ale aj na podporné aktivity, ktoré mali ich utrpenie aspoň čiastočne zmierniť.

Radi by sme tak priamo v prebiehajúcej výstave kresieb Gisely Rottonara, ktorá, keď kresby v Terezíne tvorila, svojim vekom 69 rokov patrila práve do tejto tak trochu informáciami opomínanej skupiny väznených osôb.

Vstupné dobrovoľné.