Podujatie bolo ukončené!
Rezidence Café Kaprál ⟨PAVEL ŠUHÁJEK: VČELY VYROBENÉ Z TMY⟩
Podujatie organizuje: Rezidence Café Kaprál, Větrné mlýny
Umiestnenie: KUMST, Údolní 495/19, Brno-střed
Výstavy umenia
O podujatí
Včely vyrobené z tmy
Vernisáž básnickej knihy Pavla Šuhájka
„Bojím sa byť po smrti sám“, píše autor v poslednom texte tejto zbierky. Je to jeden z najpôsobivejších veršov, ktoré som kedy čítal. Pavol píše a myslí tak, ako to má básnik robiť: v obrazoch, ktoré sú nabité emóciami, nie proklamáciami. Cítim u neho spontánnosť a uvoľnenosť reči, ktorá reaguje na pohyb života i sveta. Dokáže počkať na kľúčový okamih: píše až potom, čo zažije hlboké pohnutie, zlosť alebo osvietenie. Nebojí sa zaznamenávať svoj vnútorný hlas vo chvíli, keď dôjde k čelnej zrážke s realitou. Tieto básne sú röntgenovými snímkami intenzívnych pocitov a premenlivých stavov mysle. Vo vizionárskom úhrne vyslovujú pravdu o svete, ktorá je pôsobivejšia ako akákoľvek žurnalistická správa. Rimbaud povedal, že básnik je vidiaci, ale je možné, že dnes už znie tieto maximá ako otrepaná fráza. Ale keď čítam básne Pavla Šuhájka, mám pocit, že tento „stav“ alebo snáď „proces“ vidím v praxi. Jeho básne ma razom vracajú k vedomiu základných kvalít, ktorými by poézia mala oplývať. K imaginácii a vnútornému zážitku: „trolejbus sa plní / pribúda / živočíšneho tepla / žeraví / reklamné nápisy a duchovia ešte živých ľudí / na zrniacom obraze“. (z doslovu Jakuba Řeháka)
Moderuje Petr Čermák.
Vernisáž básnickej knihy Pavla Šuhájka
„Bojím sa byť po smrti sám“, píše autor v poslednom texte tejto zbierky. Je to jeden z najpôsobivejších veršov, ktoré som kedy čítal. Pavol píše a myslí tak, ako to má básnik robiť: v obrazoch, ktoré sú nabité emóciami, nie proklamáciami. Cítim u neho spontánnosť a uvoľnenosť reči, ktorá reaguje na pohyb života i sveta. Dokáže počkať na kľúčový okamih: píše až potom, čo zažije hlboké pohnutie, zlosť alebo osvietenie. Nebojí sa zaznamenávať svoj vnútorný hlas vo chvíli, keď dôjde k čelnej zrážke s realitou. Tieto básne sú röntgenovými snímkami intenzívnych pocitov a premenlivých stavov mysle. Vo vizionárskom úhrne vyslovujú pravdu o svete, ktorá je pôsobivejšia ako akákoľvek žurnalistická správa. Rimbaud povedal, že básnik je vidiaci, ale je možné, že dnes už znie tieto maximá ako otrepaná fráza. Ale keď čítam básne Pavla Šuhájka, mám pocit, že tento „stav“ alebo snáď „proces“ vidím v praxi. Jeho básne ma razom vracajú k vedomiu základných kvalít, ktorými by poézia mala oplývať. K imaginácii a vnútornému zážitku: „trolejbus sa plní / pribúda / živočíšneho tepla / žeraví / reklamné nápisy a duchovia ešte živých ľudí / na zrniacom obraze“. (z doslovu Jakuba Řeháka)
Moderuje Petr Čermák.