Podujatie bolo ukončené!
SBK U ZAVĚŠENÝHO KAFE
SBK U ZAVESENEJ KÁFE
Podujatie organizuje: Sbor břežanských kastrátů - SBK, U Zavěšenýho Kafe, Lubor Maťa, Milan Douda
Umiestnenie: U Zavěšenýho Kafe, Loretánská 179, Praha 1
Lístky: Získať lístky
O podujatí
Zbor brežanských kastrátov rozprúdi U Zaveseného kávy večer plný blues rocku, zhudobnenej poézie, recitácie a piesní o živote, láske i ďalších pohromách.
Príďte si vypočuť, čo vznikne, keď sa básnici stretnú s elektrickou názvu.
!!!! Pondelok 15. 6. od 19.00
!!!! U Zaveseného káva, Loretánska 13, Praha 1
Fúzy nie sú podmienkou vstupu. Dobrá nálada áno.Tešíme sa na vás! href="www.sborbrezanskychkastratu.sk">www.sborbrezanskychkastratu.sk
-------------------------------------------------------------------
Ako všetko veľké v ľudských dejinách, aj tento príbeh začína šťastnou náhodou. Aj ja som sa nechal zlákať a zašiel si ten test vyplniť.
Výsledok som dostal v zalepenej obálke. Nechcel som ju hneď otvoriť, priznám sa, trochu som sa bál sklamania. Keď som ale uvidel otvorené dvere reštaurácie Na Břežance, rozhodol som sa, že sám pri stole, len v spoločnosti piva, nájdem odvahu.
Nakoniec to nedopadlo zle, 190 je slušný výsledok. (Nad 140 je inteligencia géniov, absolútne predpoklady pre tvorivú činnosť, určuje ostatným smer poznania.) Spokojne som sa napil, keď v tom sa ma pekne urastený mladík spýtal, či si môže prisadnúť.
Ukázal som mu na voľnú stoličku obálku, prezrel si výsledok a tiež sa spokojne usmial. Bolo mi jasné, že ho nejaká tá sto desiatka nadchla. Aby som nakŕmil svoje ego, spýtal som sa ho, koľko má.
„195,“ povedal skromne.
Tá facka ma zabolela, ale svoj k svojmu, ako sa hovorí. Po chvíli sme už boli priatelia. Predstavil sa ako pán Kniha a ako prvú tému sme preberali prehrievanie vysokofrekvenčných laserov, ktoré ešte neboli vynájdené, ale my ich len tak na účtenke vedeli spočítať. Ale potom sa stala tá podivná vec.
K nášmu stolu prichádzali ďalší a ďalší urastení junáci s obálkami a ani jeden z nich nebol pod sto deväťdesiat. (Všetci nado mnou, ach jo.) Ako posledný prišiel taký menší, neduživý chlapec s tým, že má 162 a či by s nami mohol sedieť. Pri stole zavládlo rozpačité ticho. "A o čom by si si s nami chcel rozprávať? My recepty na varenie nepreberáme, oneskorená električka nás nezaujíma, a čo sa ti stalo v práci, už vôbec nie."
Chlapec pochopil ten priepastný rozdiel a rozplakal sa. Bolo nám ho ľúto a tak nejakým podivným súznením medzi nami sto deväťdesiat a vyššie, sme mu začali spontánne spievať pieseň útechy. A ukázalo sa, že všetci máme krásne čisté vysoké alty. Bolo to úchvatné!
Pán Kniha hneď navrhol, aby sme založili skupinu. Horšie bolo nájsť názov. Padali stovky návrhov, ale otázka sto deväťdesiat trojky, ešte sme sa nepoznali menami, nás nadchla. „Kto bol v kolíske civilizácie, starom Egypte, najmúdrejší?“ Jednoznačne eunuchovia – kastráti. Tí naozaj viedli Egypt, tí dali ľudstvu smer! A tak sme sa toho pamätného dňa nazvali Zborom Břežanských kastrátov.
Počas niekoľkých minút sme zložili aj náš prvý hit, ktorý sa volal: Dievča so šálom z čerstvo stiahnutého jazvečíka.
Ten neduživý chlapec prestal splakať. Že už je od malička členom speváckeho zboru Národného divadla. Zase zavládlo rozpačité ticho, a pán
Kniha neduživcovi vysvetlil, že pri speve budeme aj tancovať, že už má vymyslenú choreografiu k tomu prvému hitu. Budeme tancovať ľavou nohou polku, pravú valčík. Ľavá ruka bude robiť vo vzduchu 180 rôzne veľkých kruhov, pravá 240 rôznych pohybov jednotlivých prstov v úplnej synchronizácii všetkých spevákov. „A myslíš, že by sa to mohla niekedy naučiť?“
Neduživec si začal rvať vlasy a my mu na upokojenie bleskovo zložili ďalší hit, ktorý s obľubou spievame na každom koncerte dodnes: Aj s menším IQ sa dá žiť. kastrátov.
Na záver by som chcel upozorniť vážených čitateľov, že o vzniku Zboru Břežanských kastrátov koluje ešte jedna historka, ktorá nie je pravdivá, je zlá a podlá. Podľa nej sa pred reštauráciou Na Břežance usídlila tlupa tých najodpornejších a najstrašnejších pobudov celej Prahy. Prepadávali odchádzajúcich hostí, vyvrhávali ich, porciovali, a potom si ich telá varili vo veľkých kotloch. To až do chvíle, keď sa dali dohromady pozostalí po obetiach. Tlupu chytili a každého vagabunda vykastrovali tupým príborovým nožom. Tí zúfalci nakoniec skončili tak, že vo svojich kotloch varí len zemiaky, na ktoré si zarábajú zborovým spevom piesní o nenaplnenej láske a hovoria si Zbor Břežanských kastrátov.
Príďte si vypočuť, čo vznikne, keď sa básnici stretnú s elektrickou názvu.
!!!! Pondelok 15. 6. od 19.00
!!!! U Zaveseného káva, Loretánska 13, Praha 1
Fúzy nie sú podmienkou vstupu. Dobrá nálada áno.Tešíme sa na vás! href="www.sborbrezanskychkastratu.sk">www.sborbrezanskychkastratu.sk
-------------------------------------------------------------------
Ako všetko veľké v ľudských dejinách, aj tento príbeh začína šťastnou náhodou. Aj ja som sa nechal zlákať a zašiel si ten test vyplniť.
Výsledok som dostal v zalepenej obálke. Nechcel som ju hneď otvoriť, priznám sa, trochu som sa bál sklamania. Keď som ale uvidel otvorené dvere reštaurácie Na Břežance, rozhodol som sa, že sám pri stole, len v spoločnosti piva, nájdem odvahu.
Nakoniec to nedopadlo zle, 190 je slušný výsledok. (Nad 140 je inteligencia géniov, absolútne predpoklady pre tvorivú činnosť, určuje ostatným smer poznania.) Spokojne som sa napil, keď v tom sa ma pekne urastený mladík spýtal, či si môže prisadnúť.
Ukázal som mu na voľnú stoličku obálku, prezrel si výsledok a tiež sa spokojne usmial. Bolo mi jasné, že ho nejaká tá sto desiatka nadchla. Aby som nakŕmil svoje ego, spýtal som sa ho, koľko má.
„195,“ povedal skromne.
Tá facka ma zabolela, ale svoj k svojmu, ako sa hovorí. Po chvíli sme už boli priatelia. Predstavil sa ako pán Kniha a ako prvú tému sme preberali prehrievanie vysokofrekvenčných laserov, ktoré ešte neboli vynájdené, ale my ich len tak na účtenke vedeli spočítať. Ale potom sa stala tá podivná vec.
K nášmu stolu prichádzali ďalší a ďalší urastení junáci s obálkami a ani jeden z nich nebol pod sto deväťdesiat. (Všetci nado mnou, ach jo.) Ako posledný prišiel taký menší, neduživý chlapec s tým, že má 162 a či by s nami mohol sedieť. Pri stole zavládlo rozpačité ticho. "A o čom by si si s nami chcel rozprávať? My recepty na varenie nepreberáme, oneskorená električka nás nezaujíma, a čo sa ti stalo v práci, už vôbec nie."
Chlapec pochopil ten priepastný rozdiel a rozplakal sa. Bolo nám ho ľúto a tak nejakým podivným súznením medzi nami sto deväťdesiat a vyššie, sme mu začali spontánne spievať pieseň útechy. A ukázalo sa, že všetci máme krásne čisté vysoké alty. Bolo to úchvatné!
Pán Kniha hneď navrhol, aby sme založili skupinu. Horšie bolo nájsť názov. Padali stovky návrhov, ale otázka sto deväťdesiat trojky, ešte sme sa nepoznali menami, nás nadchla. „Kto bol v kolíske civilizácie, starom Egypte, najmúdrejší?“ Jednoznačne eunuchovia – kastráti. Tí naozaj viedli Egypt, tí dali ľudstvu smer! A tak sme sa toho pamätného dňa nazvali Zborom Břežanských kastrátov.
Počas niekoľkých minút sme zložili aj náš prvý hit, ktorý sa volal: Dievča so šálom z čerstvo stiahnutého jazvečíka.
Ten neduživý chlapec prestal splakať. Že už je od malička členom speváckeho zboru Národného divadla. Zase zavládlo rozpačité ticho, a pán
Kniha neduživcovi vysvetlil, že pri speve budeme aj tancovať, že už má vymyslenú choreografiu k tomu prvému hitu. Budeme tancovať ľavou nohou polku, pravú valčík. Ľavá ruka bude robiť vo vzduchu 180 rôzne veľkých kruhov, pravá 240 rôznych pohybov jednotlivých prstov v úplnej synchronizácii všetkých spevákov. „A myslíš, že by sa to mohla niekedy naučiť?“
Neduživec si začal rvať vlasy a my mu na upokojenie bleskovo zložili ďalší hit, ktorý s obľubou spievame na každom koncerte dodnes: Aj s menším IQ sa dá žiť. kastrátov.
Na záver by som chcel upozorniť vážených čitateľov, že o vzniku Zboru Břežanských kastrátov koluje ešte jedna historka, ktorá nie je pravdivá, je zlá a podlá. Podľa nej sa pred reštauráciou Na Břežance usídlila tlupa tých najodpornejších a najstrašnejších pobudov celej Prahy. Prepadávali odchádzajúcich hostí, vyvrhávali ich, porciovali, a potom si ich telá varili vo veľkých kotloch. To až do chvíle, keď sa dali dohromady pozostalí po obetiach. Tlupu chytili a každého vagabunda vykastrovali tupým príborovým nožom. Tí zúfalci nakoniec skončili tak, že vo svojich kotloch varí len zemiaky, na ktoré si zarábajú zborovým spevom piesní o nenaplnenej láske a hovoria si Zbor Břežanských kastrátov.