SEZONA 2024 | IV. abonentní koncert

Program

Bedřich Smetana – Valdštýnov tábor, symfonická báseň
Gustav Mahler – Päť piesní na básne Friedricha Rückerta
Anton Bruckner – Symfónia č. 7

Účinkujúci

Český národný symfonický orchester
Jan Pellant, dirigent
Filip Bandžak, barytón

200. výročie narodenia českého klasika Bedřicha Smetany (1824–1884) pripomenie ČNSO aj na tomto abonentnom koncerte. Tentokrát zaznie symfonická báseň Valdštýnov tábor. Patrí spoločne so skladbami Richard III. a Hakon Jarl do trojice tzv. švédskych symfonických básní, pretože Smetana ich napísal (pod vplyvom Franza Liszta a jeho novátorstva v oblasti programovej hudby) v Göteborgu, kde v rokoch 1856–1861 pôsobil. V skladbe Valdštýnov tábor ide o vystihnutie atmosféry života vo vojenskom tábore za podvečera a hýrenie vojakov za noci. Nastáva nočný pokoj a táborom prechádza hliadka. Fanfára budíčka ležanie prebudí a vojaci sa vydávajú na ďalší pochod…

Rakúsko-český skladateľ a slávny dirigent Gustav Mahler (1860–1911) sa hudobne vyjadroval iba prostredníctvom symfónií a piesní, v oboch žánroch, ktoré sa v jeho tvorbe vzájomne prelínajú, je dnes pokladaný za jedného z najväčších skladateľov a hudobných vizionárov svojej doby. Voľný cyklus Piatich piesní na básne Friedricha Rückerta pre hlas a klavír skomponoval Mahler v rokoch 1901 a 1902. Takmer súčasne sa zaoberal zhudobnením ďalších piatich Rückertových básní, tvoriacich cyklus Piesne o mŕtvych deťoch. Mahlerovo okúzlenie Rückertovými básňami tak dalo vzniknúť dvom z najkrajších piesňových cyklov svetovej literatúry.

Rakúsky skladateľ a vynikajúci organista Anton Bruckner (1824–1896), narodený v tom istom roku ako Bedřich Smetana, sa zapísal do dejín hudby predovšetkým obrovským komplexom svojich symfónií, z ktorých posledná (dvanásta) zostala torzom. Symfónia neustále prepracovával, takže existujú aj v rôznych verziách. V závere života dokonca všetky svoje symfónie podrobil revízii takmer naraz, ako by pre neho predstavovali jedno jediné dielo. Na Symfónii č. 7 E dur pracoval Bruckner dva roky (1881 – 1883) a bola prvýkrát uvedená 30. decembra 1884 v Lipsku orchestrom Gewandhausu za riadenie Arthura Nikische. Jej premiéra znamenala pre šesťdesiatročného skladateľa prvý výrazný úspech po tom, čo sa predchádzajúce symfónie stretli s odmietavými kritikami, alebo k ich uvedeniu ani nedošlo. Nasledovala prevedenie v Mníchove, v Kolíne nad Rýnom, Hamburgu a Štajerskom Hradci a až potom vo Viedni, ktorá mu tak konečne čestne splatila dlh po dlhých rokoch nepriazne aj nepríjemných útokov na jeho hudbu, silne ovplyvnenú Richardom Wagnerom.