Šlehat vítr, pražit hlínu, hníst mlhu

performatívna sviatok, ktorú vedie Asli Hatipollu (TR/Th), Heidi Hornáčkov (CZ) a Suuraia Abud (LB/UY). Práca čerpá inšpiráciu z ájurvédskych princípov, bežných procesov varenia a modelovania a pozýva účastníkov k intímnej výmene: modelovanie, kŕmenie seba a všetkých seba, ako gesto starostlivosti, ktoré presahuje konvenčné formy stravovania. Prostredníctvom zmyslového zapojenia a kolektívnej účasti na výkonoch skúma neviditeľné odtlačky, že ľudia sa navzájom opúšťajú - dotykom, jedením, prostredníctvom rituálu v procese stvorenia. Bežné jedlo sa stáva rituálom rozpustenia - čo zostane za ním a čo sa absorbuje? Ako sa jedlo tvorí nielen telom, ale aj pamäťou, ktorú nesie? Každá stanica vyzýva účastníkov, aby sa zapojili do iného spôsobu transformácie ingrediencií - dotyk, teplo, fermentácia, rozpustenie alebo vzduch. Varenie sa stáva gestom rovnováhy, ktoré tvaruje chutí, ako aj samotné telo. Výkon je tiež intímny a kolektívny súčasne - je to priestor, v ktorom výživa nielen spotrebúva, ale aj výmeny, keď sa jedlo stáva prostriedkom spojenia, spomienok a transformácie. Hatipoğlu (ktorý bude na mieste a vykoná performatívnu sviatok) strávil dvojtýždňový rezidenciu v Južnej Čechii na jeseň roku 2024. Je to kreatívny dizajn, ktorý pozýva diváka na emocionálnu cestu cez krajinu, jedlo a zážitky, ktoré sa vyskytli počas jesene v tejto južnej dedine Bohemian. Je to vzťah, ktorý nás živí?