Třetí ruka

V projekte Tretia ruka sa Handa Gote vracia k bábkovému divadlu a nadväzuje tu najmä na svoju vlastnú inscenáciu Safírová hlava, ktorá bola rekonštrukciou zabudnutého bábkového projektu z 90. rokov. Teraz Handa Gote pokračujú v snahe o rekonštrukciu, tentoraz pri žánri, ktorý možno žiadnym žánrom nebol a zrejme ani vôbec neexistoval. surrealistického bábkového divadla. Inšpiruje sa najmä experimentmi Petra Nikla s divadlom Mehedaha, bábkovou tvorbou Františka Skálu a skupiny BKS alebo Čestmíra Sušky či Petra Šocha, ale aj prácami Milana Grygara. Jednou z inšpirácií je tiež nedostižná česká bábková legenda – inscenácia Piškanderdulá a prostredníctvom nej aj tradícia varietných bábkových výstupov, tradícia „inej“ bábkovej estetiky, ktorú predstavujú napríklad maňušky Paula Klee a tiež tvorba mnohých umelcov Art brut. /p>

Tretia ruka vytvára bábkový mikrokozmos, do ktorého možno vstúpiť z rôznych strán a ktorý neponúka žiadny príbeh – len drobné útržky situácií a obrazov, otvorených divákovej interpretácii. Handa Gote tu pracujú s množstvom energeticky nabitých objektov, často nájdených za zvláštnych okolností alebo z majetku svojich predkov a tieto silové objekty skladajú do útržkovitých kompozícií odkazujúcich sa k tematike dušičiek alebo obrazom s témou vanitas. Výtvarnou inšpiráciou bola estetika vietnamských trhovísk, čínskych predajní, vizualita mexických oltárov a slávnosti Dňa mŕtvych či japonské pojazdné divadlo kamishibai alebo javisková technológia dogugaeshi. Na výtvarnej podobe spolupracuje skupina s výtvarníčkou, tvoriacou pod značkou kosmo_nauty.

Vhodné pre divákov od 12 rokov.