Ukrainian book club: Marie Iljašenko

Tento mesiac čítame novú zbierku Viařat Prichaázi v meste českého básnika ukrajinského pôvodu Marie Iljašenko. Tretia zbierka Marie Iljašenko (narodená v roku 1983), doplnená ilustráciami ukrajinského umelca Mariko Gelmana, je venovaná. V ňom líšky spočívajú v tieni londýnskych telefónnych vajíčok, pstruh, ktorý monitoruje čistotu vody v čističke Pražskej odpadovej vody a divoký hrášok rastie medzi tyčami mestského kruhu. Neočakávajte však žiadne idyll; V najlepšom prípade ľudia ignorujú alebo sa povrchne zaoberajú svojimi susedmi; V najhoršom prípade im popierajú právo na domov. Básne hovoria o biotopoch, ako sú potoky, odpadové skládky, pouličné kaňony a zelené chodby a pasce vo forme sklenených povrchov, tŕňov, strešných okien a tyčí. Je možné hovoriť o zvieratách a rastlinách, alebo dokonca hovoriť svojím hlasom a vyhnúť sa zjednodušeniu, pokynu a antropomorfizácie? Aspoň by sme to mali vyskúšať. Mestské, prírodné a zároveň intímne poézie o každodennom živote bažanta, démona roztomilosti, sovy, zajacov, Philodendronov, mačiek a kabátov a koexistencie s nimi. V roku 1992 sa ona a jej rodičia presťahovali do regiónu Broum. Publikovala dve zbierky poézie, Osip Míří na Jih (Host, 2014) a St. Outdoor (Host, 2019). Jej básne boli preložené do desiatok jazykov a nominované na niekoľko ocenení. Je držiteľom ceny Tom Stoppard za najlepšiu esej napísanú v Čech (2023). Pracuje ako vydavateľská editorka a prekladá sa z poľského a ukrajinského. Žije v Prahe so svojím manželom Josefom, Kocúra Ferenc a Cat Luna.