Verdiho Requiem (O)

V súvislosti s tromi veľkými autormi talianskeho Belcanta - Rossini, Bellini a Donizetti - Giuseppe Verdi prišiel s inými hudobnými a spevmi stimulmi, najmä s prehĺbením psychologických operných postáv a scén. Plne oslobodil melódiu svojich predchodcov za bohatú službu k dramatickým situáciám. V tom istom duchu tento realistický a romantický zložený v roku 1873 Requiem, ktorý zostavil text katolíckej omše pre zosnulého. Najmä v umení obsahujúceho širokú škálu expresie od meditatívneho ticha po extrovertné kontrasty však nepopiera autora divadla. Jeho Messa da requiem kombinuje náboženské bohatstvo, veľkosť a pokoru s dramatizmom a vášňami opery, a teda najmä s obrazmi súdneho dňa, ako aj lyrickým volaním k Baránkovi Božiemu, pravdepodobne z tejto práce pravdepodobne robia najviac nepochopiteľnú hudobnú omšu. Monumentálna sakrálna kompozícia, ktorá sa už dávno stala čisto koncertnou záležitosťou, rešpektovala osobnosť a prácu talianskeho národného básnika a humanistickej Alessandry Manzoni. Pri príležitosti prvého výročia svojej smrti skladateľ vykonal premiéru svojho Requiem. Konalo sa v kostole sv. Značka v Miláne.