Podujatie bolo ukončené!
Vernisáž - Burn, Baby, Burn.
Podujatie organizuje: Hidden gallery, Kamil Princ
Umiestnenie: Davona Ltd., Jana Zajíce 484/22, Praha 7
Výstavy
O podujatí
»Burn, Baby, Burn«
Monika Havlíčková | – Štúdio Moniky Havlíčkovej 🏡
🎉 Vernisáž: 12. 12. od 18:00 🔥
📞 Výstava je otvorená individuálne po predchádzajúcom dohovore na tel. 605 460 637.
„Najdôležitejší je spôsob, akým prechádzate ohňom.“ – Charles Bukowski
Výstava »Burn, Baby, Burn« spája troch výrazných autorov z prostredia AVU - dve maliarske individuality a jednu sochárku - v plameni jednej intenzívnej expozície. Martin Kolář zachytáva apokalyptický oheň ako symbol skazy i ľahostajnosti, kde ľudstvo topiaci v mori jadrových plameňov slepo ignoruje vlastný koniec.
🔥 Roman Košťál prináša melancholický obraz popola a vyhorenia, v ktorom po vášni zostáva len chladnúci trúd, melancholické reminiscencie a chimérické postavy minulosti.
🔥 Monika Havlíč sôch, ktoré stelesňujú silu, energiu aj zmyselnosť – od brnenia a koňa po mýtické eidosy zakliate mimo fyzickú realitu. Podľa tzv. „ohňového trojuholníka“ sú na horenie potrebné tri podmienky: 1. horľavá látka, 2. vzduch a 3. zápalná teplota. Rovnako tak výstava Burn, Baby, Burn spoje v jeden žiar plamene tri autorov z prostredia AVU - dvoch maliarov a jednej sochárky. Jedná sa o egocentrický triumvirát odlišných individualít, spoločne tvoriacich akord komponovaný v tých najnebezpečnejších kľúčoch a predznamenaní tak, ako by povedal Karel Hlaváček (b. Neskoro ráno), ktorý tiež básnil o čiernych delfínoch. zmierajúcich v ohni (b. Podmorské pralesy sa ani nezachveli). Žiar a chlad, život a smrť, muž a žena – to všetko sú kontrapunkty, ktoré môžeme v dynamickej partitúre výstavy na mnohých miestach nájsť.
Kolár vo svojich dielach zachytáva oheň ako kulisu vojnové apokalypsy, kedy sa apatické ľudstvo kúpe v mori jadrových plameňov rovnako bezstarostne ako biblická Zuzana v kúpeli. Košťál v tienadlách svojich uhlových kresieb spracováva melancholické podobenstvo popola a vyhorenia, kedy po všetkej vášni zostane iba chladnúci trúd, ako keď sa po vysiľujúcom pohlavnom akte dostaví anemická dysfória. a predovšetkým v lone (Frodit). Spomeňme si na Duchampovo ready-made dielo L.H.O.O.Q., „elle a chaud au cul“, teda „má medzi nohami oheň“. hmotou. Kolár zobrazuje motívy napadnutia, zneužitie a dehumanizácia v konfrontácii s agresiou, cynizmom a blasfemickou iróniou na strane druhej, kde smrť je chápaná ako detská hra. reminiscenciou, ale aj špiritistickou seansou. Havlíčková potom modeluje nezrodené eidosy zakliate vo sfére antifyzis, navždy pochované pod tekutými pieskami času. Tak blízko, a napriek tomu tak bolestne ďaleko pozemskému bytiu. oheň svojej tvorby, ako keď kremačný žiar v indickom Váránasí vyslobodzuje nesmrteľného ducha z karnálneho väzenia tela (soma sema). Plameň života raz vyhasne, avšak plameň umenia neuhasí nič – omnia mutantur, nihil interit.
– Kamil Princ
Monika Havlíčková | – Štúdio Moniky Havlíčkovej 🏡
🎉 Vernisáž: 12. 12. od 18:00 🔥
📞 Výstava je otvorená individuálne po predchádzajúcom dohovore na tel. 605 460 637.
„Najdôležitejší je spôsob, akým prechádzate ohňom.“ – Charles Bukowski
Výstava »Burn, Baby, Burn« spája troch výrazných autorov z prostredia AVU - dve maliarske individuality a jednu sochárku - v plameni jednej intenzívnej expozície. Martin Kolář zachytáva apokalyptický oheň ako symbol skazy i ľahostajnosti, kde ľudstvo topiaci v mori jadrových plameňov slepo ignoruje vlastný koniec.
🔥 Roman Košťál prináša melancholický obraz popola a vyhorenia, v ktorom po vášni zostáva len chladnúci trúd, melancholické reminiscencie a chimérické postavy minulosti.
🔥 Monika Havlíč sôch, ktoré stelesňujú silu, energiu aj zmyselnosť – od brnenia a koňa po mýtické eidosy zakliate mimo fyzickú realitu. Podľa tzv. „ohňového trojuholníka“ sú na horenie potrebné tri podmienky: 1. horľavá látka, 2. vzduch a 3. zápalná teplota. Rovnako tak výstava Burn, Baby, Burn spoje v jeden žiar plamene tri autorov z prostredia AVU - dvoch maliarov a jednej sochárky. Jedná sa o egocentrický triumvirát odlišných individualít, spoločne tvoriacich akord komponovaný v tých najnebezpečnejších kľúčoch a predznamenaní tak, ako by povedal Karel Hlaváček (b. Neskoro ráno), ktorý tiež básnil o čiernych delfínoch. zmierajúcich v ohni (b. Podmorské pralesy sa ani nezachveli). Žiar a chlad, život a smrť, muž a žena – to všetko sú kontrapunkty, ktoré môžeme v dynamickej partitúre výstavy na mnohých miestach nájsť.
Kolár vo svojich dielach zachytáva oheň ako kulisu vojnové apokalypsy, kedy sa apatické ľudstvo kúpe v mori jadrových plameňov rovnako bezstarostne ako biblická Zuzana v kúpeli. Košťál v tienadlách svojich uhlových kresieb spracováva melancholické podobenstvo popola a vyhorenia, kedy po všetkej vášni zostane iba chladnúci trúd, ako keď sa po vysiľujúcom pohlavnom akte dostaví anemická dysfória. a predovšetkým v lone (Frodit). Spomeňme si na Duchampovo ready-made dielo L.H.O.O.Q., „elle a chaud au cul“, teda „má medzi nohami oheň“. hmotou. Kolár zobrazuje motívy napadnutia, zneužitie a dehumanizácia v konfrontácii s agresiou, cynizmom a blasfemickou iróniou na strane druhej, kde smrť je chápaná ako detská hra. reminiscenciou, ale aj špiritistickou seansou. Havlíčková potom modeluje nezrodené eidosy zakliate vo sfére antifyzis, navždy pochované pod tekutými pieskami času. Tak blízko, a napriek tomu tak bolestne ďaleko pozemskému bytiu. oheň svojej tvorby, ako keď kremačný žiar v indickom Váránasí vyslobodzuje nesmrteľného ducha z karnálneho väzenia tela (soma sema). Plameň života raz vyhasne, avšak plameň umenia neuhasí nič – omnia mutantur, nihil interit.
– Kamil Princ