Vernissage: Dante Daniel Hartl - Holy Hell

Vernissage 14. 3. Je to oxymorón a paradox. Ak Boh stvoril celý svet, je to sväté a peklo? Nie sú cnosť a hriech, dobré a zlo iba dva vrcholy rovnakých hyperbolov mimo priestoru sociálnej morálky, pričom jeden holisticky dopĺňa druhý rovnakým spôsobom ako rôzne hudobné nástroje v zmesi symfonického orchestra? Alebo bol William Shakespeare priamo so svojím vyhlásením: „Peklo je prázdne, diabli sú medzi nami“? Tieto a ďalšie otázky položil Dante Daniel Hartl na jeho výstave. Čím zvláštnejšia párty, tým viac rannej kocoviny. Dokonca ani náboženstvo Laudanum, ktorého ópium vynakladá dôvod ako hadový jed, neprináša cestu von. Ďalšou témou je animalita a ľudská interakcia s ríšou zvierat. Je potrebné jesť potkana Klimiova, aby sme sa nestali potkanom? Gregory Samsa sa v Kafkovom príbehu zmenila na odpudivý hmyz, ale beda, ak by sme mohli vidieť našich vlastných psov - určite by sme mali oveľa hroznejší pohľad ... alebo by nás to zachráni pred všetkou záchrannou brzdou z vykoľajenia vlaku z našej histórie? Možno by aspoň čiastočná odpoveď mohla túto výstavu priniesť. Ale jedna vec je istá: „Lepšie vládnuť v pekle, ako slúžiť v nebi.“ (John Milton, stratený raj)

Dante Daniel Hartl sa podarilo získať slávu nielen svojím zvláštnym vizuálnym štýlom, ale aj nespornou odvahou a túžbou vytvárať slobodne bez ohľadu na konvencie a hranice bežných zvykov. Aj keď študoval v štúdiu maľby na Pražskej akadémii umenia, architektúry a dizajnu, jeho práca sa vyznačuje skôr priestorovými predmetmi, experimentuje s atypickými materiálmi a ich vlastnosťami alebo post -koncepčným prístupom k maľovaniu. Často pracuje v seriáli, v ktorých zdôrazňuje silnú myšlienkovú základňu, prepletený s nádychom dekadencie a typickým čiernym humorom pre neho. Úmyselná provokácia je nástrojom pre spoločnosť Hartl, ktorý okamžite upúta pozornosť diváka. Často používa starostlivo vybrané artefakty, ktoré nám predstavuje v úplne nových kontextoch a nových kombináciách, ktoré spôsobujú narušenie nášho vnímania ich významov. Otvára dvere hlbšie do príbehov o jednotlivých dielach, v ktorých sa zdá, že vystavuje realitu povrchnosti a predstierania, a poukazuje na skutočnosť, že všetko sa tak často snaží byť tak často.