Závislí na dychu - Popolcová streda

Popolcová streda je pozvaním spomaliť. Je pripomienkou toho, kým sme – krehké stvorenia závislé od Božieho dychu života. Je to chvíľa, keď sa zastavujeme, prijímame pravdu o sebe a načúvame tichému volaniu k dôvere a obnove. Vstúpme spolu do pôstneho obdobia s otvoreným srdcom – nie v strachu, ale v dôvere, že Boh vie, že sme prach… a predsa nám dáva život.

"Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je ja. Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému, alebo je vzťahom, v ktorom sa vzťah vzťahuje k sebe samému. Človek je syntéza nekonečna a konečna, časnosti a večnosti, slobody a nevyhnutnosti, skrátka je syntéza."
Søren Kierkegaard

“Čo na tom záleží, že pristávame na nebeských telesách, keď v diaľkovej rakete sedí človek so svojím úbohým telom, ktoré sa raz rozpadne na prach, a s tým úbohým srdcom, ktoré nadarmo bilo láskou k ľuďom, lebo je tiež len popol a prach.”
Francois Mauriac

“Orol sa vznáša na vrchole Neba,
Poľovník so svorkou sledujú svoj obvod.
Ó neustály obrat v konfigurácii hviezd,
Ó neustály návrat predurčených období,
Ó svet jary a jesene, rodenia a umierania!
Nekonečný kruh myšlienky a činu,
Nekonečná nápaditosť, nekonečný pokus,
Prináša poznanie pohybu, nie však poznanie stálosti;
Poznanie reči, nie však poznanie ticha;
Poznanie slov, no nevedomosť Slova.
Všetko naše poznanie nás približuje nevedomosti,
Všetka naša nevedomosť nás približuje smrti,
No bližšie smrti, nie sme bližšie Bohu.
Kde život je čo stratili sme v žití?
Kde múdrosť je čo stratili sme v poznaní?
Kde poznanie je čo stratili sme v informáciách?
Kolobeh Neba v dvadsiatom storočí
Vzdialil nás od Boha a priblížil nás prachu”
T. S. Eliot - Chóry zo skaly