claire rousay

Claire Rousay v rozhovore pre New York Times konštatuje, že dnešná experimentálna scéna je príliš obmedzená, že v nej existuje množstvo pravidiel, kvôli ktorým už vlastne vôbec nie je experimentálna. V závere sa sama seba pýta, ako by to mohla zmeniť. S tvorbou Rousay, sídliacou v texaskom San Antoniu, sa v minulých rokoch vynorili nálepky ako emo ambient alebo hyperpop emo, s ktorými sa prepracovala do všetkých významnejších svetových rebríčkov (The Wire, Pitchfork, The Quietus, Boomkat). Dobre to dokresľuje jej priznanie v skladbe Im Not a Bad Person But…, kde hovorí, že album Let Go od Avril Lavigne je lepší než Coltranov Giant Steps. Jej subtílné šuchotanie, terénne nahrávky z kúpeľne alebo intímne denníkové zápisky majú rovnako ďaleko od nekonečných ambientných plôch, ako aj od veľkohubých elektroakustických experimentov. Zameriava sa na zvuky, ktoré sú spojené s každodennou rutinou, urbánne a prírodné zvukové environmenty, ktoré znejú odniekiaľ z diaľky, doplnené hlasovými autotune fragmentami, či delikátnymi klavírnymi miniatúrami. Tak nejak znie hudba Claire Rousay.